vrabciak

Bosé nôžky tíško zostupovali po schodoch. Dievčatko sa nemotorne priblížilo k dverám mamičkinej spálne. Dlhá nočná košieľka sa mu hlúpo zamotala pomedzi ľadové chodidlá. Srdiečko búchalo ako zdivené. Útlym telíčkom lomcoval obrovský strach. Malou rukou jemne zaklopalo na dvere. Mĺkve ticho neprerušoval žiaden zvuk. Opatrne stlačilo kľučku a podišlo k posteli. Mamička spala pokojne. Dokonca sa mu zdalo, že sa jej pery máličko usmievajú. Milovala každú chvíľu, keď tvár jej milovanej mamuľky zdobil žiarivý úsmev. Škoda len, že ich bolo tak málo. Bolo to už dávno, keď sa spolu hrali a úsmev permanentne sídlil na ich ružových perách. Odkedy ocko odišiel hore do neba, mamka zosmutnela akosi natrvalo.

Detská rúčka trochu ťarbavým pohybom uštedrila mame náhle, nežné pohladkanie. Potom sa rýchlosťou blesku všuchlo vyľakané dievčatko do bezpečia maminej postele. Vyrozprávalo rýchlo svoj hrozivý sen a na jeho viečka vzápätí zosadol nový sníček. O malú chvíľu už dieťa pomaly pravidelne odfukovalo. Paplón sa zdvíhal v pravidelnom rytme. Snívalo sa jej, že sú všetci spolu. Cupkala si veselo pred svojimi milovanými rodičmi a ich zvonivý smiech skrášľoval celé okolie...