vrabciak

Pavla sa zmocnil náhly nepokoj. Pocítil obrovské nutkanie na cigaretu. Takúto myšlienku však vzápätí zavrhol. So svojim zlozvykom totiž nadobro skoncoval. Čakalo ho stretnutie so Zuzanou, jeho dávnou priateľkou. V mysli ho celých desať rokov neskutočne prenasledovala. Kedysi sa mu veľmi páčila, no nakoniec podľahol zvodom inej atraktívnej ženy. Teraz už vedel, že sa nezmyselne nechal zajať do jej zradných osídel. Nechal sa ňou úplne zmanipulovať. Svoje bezhlavé počínanie trpko oľutoval a čoraz častejšie sa vracal k svojej Zuzane. Rozhodol sa vrátiť jej všetko, čo za dlhých desať rokov zameškal. Celé noci premýšľal nad jej osudom. Postupne nabral odvahu a  s veľkou vervou sa mu podarilo vypátrať aspoň jej telefón do práce. Pred dvoma dňami konečne počul jej vždy tichý, jemný hlas. Od tohto momentu nevedel nájsť pokoj. Zuzanu spred desiatich rokov mal neustále pred očami. Bola to nízka žena so vždy smutným pohľadom. Nedokázal si predstaviť ako sa zmenila po toľkých rokoch. O chvíľu ich čaká vzájomné stretnutie. Vo svojom vnútri bol presvedčený, že aj napriek jej výzoru, zabojuje o ňu. Cítil sa zvláštne. Nervózne pobehoval po byte a sledoval pomaly plynúci čas.

Konečne hlas bytového zvončeka preťal mĺkve ticho jeho bytu. Podišiel ku dverám a otvoril ich. Neveril vlastným očiam. Pred ním stála Zuzana. Neisto sa na neho usmiala a čakala na jeho reakciu. Jej nezmeneným výzorom zostal príjemne prekvapený. Zub času na nej nezanechal takmer nijaké viditeľné stopy. Mal dokonca pocit, že sa vôbec nezmenila. Skôr naopak, pripadala mu oveľa krajšia a atraktívnejšia ako v minulosti. Príjemne prekvapený ju nesmelo vyobjímal a pozval do svojho útulného príbytku. Pozvanie prijala. O chvíľu už spolu debatovali ako za starých čias. Ich rozprávanie nemalo konca. Prebrali všakovaké témy, pritom popíjali voňavý, teplý čaj. Stretnutie očividne prospelo obidvom. Ani sa nenazdali a za oknami bytu sa rozliala čierna tma. Pavol bol po operácii, a tak poprosil svojho priateľa o službu, aby odviezol Zuzanu až k jej domu. Prejavil sa tak ako nesmierne galantný muž. Nechcel ju nechať napospas drsnej, zimnej noci.

Rozlúčili sa úprimným priateľským bozkom a s vidinou opätovného stretnutia. Zuzana sedela pri kamarátovi Jurajovi a tíško spracovával prežité pocity. V svojich rukách zvierala krehkú kyticu. Jej dojmy z prežitého večera boli veľmi rozpačité. Naopak Pavol si bol úplne istý. Za túto výnimočnú ženu bol odhodlaný bojovať ako lev.