„Musíš sa zmeniť hlavne Ty sama!“ slová, ktoré počúvam neustále. Ale dá sa to vôbec? Veď ja sa tak snažím a stále to akosi nejde. „Ako začať so samotnou zmenou? No ako?“ Myšlienky mi blúdia neustále hlavou ako roj včiel. Neviem nájsť pokoj, nedá sa pracovať, nedá spať... Lavírujem životom ako ponárajúca sa bárka v mori. Obzerám sa späť. Hľadím so strachom do budúcnosti. Dokedy sa to dá vydržať?! Dlho nie. Uberá to sily, energiu a hlavne vieru v dobro, spravodlivosť.
„Život je predsa taký nádherný a otvára svoju náruč každému rovnako - je len na nás ako ním preplávame.“ A zasa sú to len slová... Realita je úplne iná - obloha plná slnečných lúčov, vtákov, lúky posiate kvetinami, plný park detí, úsmevy, radosť, ale aj plač, bolesť, neistota, strach, trauma a napokon smrť...
„Navštív psychológa, chyba je v tebe!“ Rezonujú mi v hlave priateľkine slová. „Musíš čeliť problémom, a nie ich len odsúvať, neriešiť.“ Všetko sa dá zvládnuť. „Vidíš všetko čierne, zmeň svoj postoj!“ Slová, stále sú to len slová! A ja ich skúšam uplatniť v praxi a nedarí sa mi to...
Nevzdávam sa však, že človek je silnejší ako si myslí. Dokáže zdolať všeličo. Či aj chorá matka nepomôže svojim deťom ak ju potrebujú? Aj napriek svojej bolesti, aj napriek únave, horúčke, vstáva a pomáha z posledných síl, ktoré má vždy akoby pre nich schované v rezervnom batôžku.
Premena na „iného človeka“ nebude asi ľahká, len to netreba dopredu vzdávať. Život ponúka neúnosné množstvo problémov, životných skúšok, trápenia, bolesti ale aj radosti a šťastia. Stretnutie s nimi na našej dlhočiznej ceste je gejzírom kladných alebo záporných emócií, ktoré treba vyriešiť, popasovať sa s nimi a prejsť všetkými životnými etapami smelo a hlavne so vztýčenou, jasnou hlavou.
Komentáre
paci sa mi