Potácal sa tichý, opusteným mestom. Mladík znovu podľahol zradnému alkoholu. Nohy ho neposlúchali, v hlave dunelo. Takto domov nemôže. Rozmýšľal kam zamerať svoje neisté kroky. Namieril si to k starkej. Bývala neďaleko za mestom v blízkej dedinke. Má dobré srdce, iste ho nechá v svojej izbe prespať. Znovu bude v teple - ráno starká nachystá chutné raňajky. V duchu sa vypočítavo usmial. Opretý o múrik netrpezlivo čakal na nočný spoj.
Svojím neskorým príchodom zbuntošil celý dom. Dávno už všetci pospali. Vôbec mu to nevadilo. Dlho strácal nad sebou kontrolu. Holdoval alkoholu stále viac a viac. Nedokázal si zakázať jeho každodennú konzumáciu. Mladík sa pomaly menil na starca... Oči hlboko, zapadnuté vo vychudnutej tvári bývali často nepokojné.
Starká sa nad ním zľutovala. Ustlala mu, ako predpokladal. Znovu sa ticho pousmial. O chvíľu už nevedel nič o okolitom svete. Problémy nikdy neriešil – sám ich druhým vyrábal.
V tichu izby sa ozvala len tichá modlitba starej ženy - ako prosba na jeho obrátenie sa od alkoholu k precitnutiu do normálneho života.
Komentáre
au
:-(
tak mi to pripomina...
milí komentujúci
.
:(
Podľa mňa ten obrázok má hĺbku...
ketrin
Vrabčiačka - naopak : je ďakujem, že je čo čítať :-)
Ah, no kiežby boli...postačí aj Pekné. Ale ďakujem, a podobne...
milý vrabčiak
opäť skutočný príbeh . je mi ľúto ľudí , ktorí sklamú hlavne sami seba . treba im pomôcť . ale Prednou horou to len začína . bude potrebovať veľkú podporu svojho okolia aby vydržal a vydržal . aby navštevoval A kub a zapájal sa aktivne do života . je veľa toho , čo by mal robiť po návrate domov .
Topas
vrabčiak