vrabciak

Veľmi dlho mi trvalo, kým som pochopila, že musím mať svoj vlastný svet. Nemôžem žiť len prácou a venovať sa samým povinnostiam. Túto skutočnosť som úplne zanedbala. Žila som vždy život niekoho druhého. Neustále prispôsobovanie mi postupne ubralo mnoho zbytočných síl. Sebaobetovanie mi takmer vždy prinieslo len krivdu a žiaľ.

Až teraz sa začínam postupne obklopovať spoľahlivými ľuďmi. Osoby, ktoré mi neustále odoberajú energiu potláčam pomaly do úzadia. Prekvapená skúmam samu seba. Testujem svoje tajomné ja. Spoznávam konečne aj kladné stránky svojej letory. Možno je už neskoro, ale predsa sa moje uvedomenie posunulo až do takejto polohy.

Prichádzam k jasnému záveru – zmena postoja, nové myslenie a zmena okolia určite zaženú nemennú, ťaživú nostalgiu. Dokonale mi otrávila život. Tým sa končí moja večná podriadenosť niekomu. Nastalo u mňa absolútne precitnutie. Vytriezvenie. Znovu labužnícky, plná rozkoše, chytám do rúk knihy z bohatej zbierky a hlcem stránky, jednu za druhou. Počúvam zaujímavú hudbu. Spoznávam rôzne hudobné štýly. Hodne sa stretávam s ľuďmi. Nezostávam zavretá medzi štyrmi stenami. Snažím sa pomaličky vyliezť zo svojej ulity. Znova sa pokúšam žiť. Hľadám veci pozitívne, ľudí si vyberám. Citlivo zvažujem ich povahové vlastnosti. Nedovoľujem preniknúť do mojej duše zloduchom a ľudským hyenám. Tehličku po tehličke dôsledne staviam ochrannú bariéru proti neuveriteľnej ľudskej zlobe.