vrabciak

Rodinné sviatky pokoja a mieru prinášajú do našich príbytkov pocit zvláštnej súdržnosti a sily. Umocňujú v nás vzájomnú blízkosť a oddanosť. Ich príchod nám vždy nedočkavo dýcha na chrbát a nabáda k netradičným prejavom lásky. Zúfalo sa snažíme vymyslieť niečo výnimočné. Naša myseľ pracuje na plné obrátky. Väčšinou sa nám naša snaha, prekvapiť svojich blízkych, odvďačí čarovným zábleskom v ich rozžiarených, vďačných očiach pod vianočným stromčekom. Prejavy lásky nežne pohládzajú naše milujúce srdcia. Pocit narastajúcej nehy nenápadne narastá. V bytoch rozvoniava vôňa medu, škorice a ihličia. Akosi samovoľne sa utužuje pocit spolupatričnosti pri blikajúcom svetle stromčeka.

Takto akosi by mal vyzerať ideálny pohľad na vianočné sviatky, plné romantiky, nehy, lásky a rodinnej súdržnosti.

Žiaľ okolo nás je ešte stále mnoho ľudského nešťastia a bolesti. Opustené deti, práve v tento zázračný vianočný čas, ticho plačú do vankúša. Márne túžia po materinskom objatí. Nepotrebujú darčeky – chcú mať naspäť svojich rodičov. Jednoducho prahnú len po rodičovskom pohladení. Dávne lásky nostalgicky spomínajú na teplé dlane milovaných rúk, ktoré už dávno nie sú určené pre nich.  Alarmujúci je aj obraz v iných rodinách. Sociálne slabší sa snažia s mimoriadnym nasadením vytvoriť svojim blízkym primeranú sviatočnú atmosféru. Žiaľ ešte veľké množstvo ľudí žije v nedostatku. Prežíva zo dňa na deň a morduje sa so zabezpečovaním tých najzákladnejších životných potrieb. Ani nevnímajú, že nastal sviatočný čas. Pociťujú akútny nedostatok, ktorý sa odráža aj na akosti ich vzájomného života. Hmotná absencia sa odráža na nedostatku vzájomných citov. Často zvýšená konzumácia alkoholu vytvára v postihnutých domácnostiach doslova peklo. Slzy, žiaľ a výčitky nepoznajú medze. Chudoba a hlad v rozvojových zemiach trápi ľudí, neobchádza ani tieto nádherné sviatky.

Je teda na nás ako sa rozhodneme stráviť Vianoce. A nielen Vianoce. S kým zasadneme za bohato prestretý stôl. Komu sa s nepredstieranou nehou vpijeme do očí. Koho pohladíme láskavými očami. Komu ponúkneme svoje starostlivé ruky. Snažme si navzájom odpustiť popáchané krivdy. Buďme na seba dobrí. Zabudnime na to čo bolo. Pootvorme svoje srdcia zdravej a sľubnej budúcnosti. Len tak prežijeme skutočne šťastné a veselé sviatky. Budú tak plné pokoja. Len potom prídu tie ozajstné Vianoce.