vrabciak

Leží si tíško na vankúši - malý plyšový medvedík. Béžové ušká, kárované nohavičky, jemný na dotyk. Pozná všetky majiteľkine žiale, krivdy i drobné radosti. Líha si naňho noc čo noc. Používa ho ako vankúšik. Sú vlastne spojenými nádobkami. Bez neho neodíde ani na dovolenku. Ukradomky ho vždy pozorne uloží na vrch batožiny a spolu sa prenesú na nové miesto. Po vybalení zasa macko zaujme čestné miesto na jej vankúši.

Vlastní ho od svojich 4 rokov a má k nemu vybudovaný vrúcny vzťah. Daroval jej ho milovaný deduško. Už ako malé dievčatko si ho slastne pritískala na hruď a túlila sa k nemu vždy, keď sa cítila osamelá. Preskákali spolu dobré aj zlé. Zažívali radosť, ľútosť, bolesť, smútok aj hnev. Bol nemým svedkom jej dievčenských snov, neskôr s ňou pricestoval aj do veľkomesta. Tu spolu prechádzali zložitými životnými situáciami, okúsili prvé lásky i životné pády.

Je to len obyčajná plyšová hračka, ale pre ňu má nevyčísliteľnú cenu. Preto mu patrí také čestné miesto v jej živote a patriť bude aj naďalej. Na sklonku svojho života ho  daruje ďalšej generácii. Už teraz má macík 46 rokov, vyzerá ešte veľmi zánovne. Určite ním poteší jemnú dušičku svojho vnuka alebo vnučky. Ešte si ho mnohokrát nežne privinú voňavé detské rúčky. Podelí sa s nimi s ich starosťami i radosťami a v tom sa skrýva jeho čaro.