vrabciak

Prechádzala peklom dní v nemej samote stroskotanej nádeje. Lenka dlho viedla neviditeľný súboj so svojim životom. Všetko sa v nej zdráhalo oslobodiť od dojmov, čo v nej zanechali rokmi spomienky. Každým okamihom ňou prenikal pocit neznámeho nebezpečenstva.  Pasovala sa so snahou oslobodiť sa od minulosti. Po schodíkoch vystupovala pomaly nahor k pracovným úspechom. Navrávala si pritom, že zhora sa zrkadlo jej večného strachu rozsype. Dlho bola úplne rozštiepená, zlomená. Niečo jej ticho požieralo dušu aj telo. Potrebovala nájsť dôveru v samú seba.

Pomaly sa obrnila voči okoliu hrubým pancierom a pokúšala sa začať žiť odznova. Začala sa zdôverovať  papieru.  S obrovskou vervou ho vždy zapĺňala slovami, ktoré sa vynárali so samej hĺbky jej doráňanej duše. V čase firemných večierkov vždy vyhľadávala tichý kútik, kam by sa uchýlila pred hlučnou spoločnosťou. Obklopila sa návalom neutíchajúcich myšlienok.

Michal bol nežný a pozorný milenec. V jeho náručí sa presviedčala, že časť z nej predsa len žije a chce žiť. Aj on dlho so sebou ťahal ťarchu samoty. Len občas sa ho zmocnil inštinkt poľovníka. Vtedy nasadil úsmev dravca a razom sa premieňal na šarmantného muža. Lenka na neho pôsobila priam démonicky. Vyžarovalo z nej niečo protirečivé. Zmes sily a zároveň krehkosti v jej čokoládovom pohľade ho vždy dokázali úplne odzbrojiť. Usmievala sa na neho s pohľadom nekonečnej nežnosti.  Nikdy jej neodolal.

Ich auto ticho prerážalo takmer mliečnu hmlu. Bielu tmu narúšali jeho kradmé pohyby. Oproti nim prefrčal taxík. Lenka sedela schúlená do seba, oči upreté do neznáma. Ruky mala úplne ľadové, srdce rozpálené.  Mierne ju zadúšala ťarcha milencovho žiadostivého pohľadu. Nechcela zraniť tohto charakterného muža. Náhle sa jej zmocnila zákerná úzkosť. Opätovala mu pohľad. Ich oči sa konečne stretli. Jej boli plné svetla a v ňom vzájomne hľadali útechu. Hlboko citovo doráňaní, obaja žili len z prítomného okamihu.  

O miere dôvernosti u nich vždy rozhodla chvíľa. Nešlo o vzťah skutočnej lásky. Ešte na ňu neboli dostatočne pripravení. Pri ich stretnutiach sa vzájomne dotýkali zatiaľ len ich priateľské duše. Pomaly sa priblížili k jej domu. Náhle sa jej zmocnil pocit úzkosti. Znova ju predčasne objala ukrutná samota. Pri rozlúčke s Romanom pociťovala bolesť v srdci a tmu v duši. Jeho rozlúčkový horúci bozk, na jej ohnivočervených perách, ju ešte dlho ubezpečoval o jeho neskrývaných citoch k nej. V oboch však stále pulzoval nekonečný strach, zakorenený niekde v nedávnej minulosti. Báli sa ďalšieho sklamania. Svoju zatiaľ neurčitú, krehkú lásku bedlivo chránili v svojom náručí.