vrabciak

Ich pohľady sa stretli míňajúc sa na pohyblivých schodoch v Tescu. Žene padol do oka jeho nostalgický výraz. Začali ju priťahovať mužské prešedivené sluchy. Vpila sa na zlomok sekundy do jeho hlbokých smutných očí. Stihol ju zaregistrovať. Pokračovala ďalej do oddelenia hračiek. Rada by urobila vnukovi radosť. Zbožňuje zaujímavé hračky. Chvíľu sa motala, chytala do rúk rozkošných plyšáčikov. V duchu jej ale ostal výraz mužovej tváre. Veľmi zaujímavý pán. Takto nejako by si predstavovala svojho partnera. V živote si vyberala už 2 krát, ale vždy nesprávne. Jej dobrácka povaha, nedostatok asertívneho správania jej vždy partnera pokazí – po čase jej chlap skĺzne do pohodlného spôsobu života a všetky povinnosti naváľa na ňu. Ticho si vzdychla. Zrazu zacítila jemný pohyb na svojom ramene. Tajomný pán sa nesmelo spýtal: „Pomôžem Vám vybrať?“ Zarazene cúvla, samozrejme sa zahanbene zapýrila. „No, ja neviem,“ nesmelo zahlaholila svojim tichým hláskom.

„Čo hovoríte pozvaniu na kávičku?“ pokračoval v dialógu muž. Teraz sa jej roztriasli aj kolená. Kývnutím hlavy súhlasila. Vošli do malého bistra a vyberali z kávového menu. Na výbere sa zhodli: „2x Viedenskú, poprosím!“ Po odchode čašníka od stola sa úplne mimovoľne rozvinul ich rozhovor. Najprv to boli ich vzájomné otázky a odpovede. Dozvedel sa od nej, že je vydatá, ale v manželstve veľmi osamotená. Ona zasa o ňom, že je ženatý, ale nie je z Bratislavy, a tak mu je celý týždeň samému v meste otupno. Potrebovali obidvaja niekoho blízkeho, kto by im venoval kúsok svojej pozornosti a času. Muž bol evidentne manažér, tak suverénne aj vystupoval. Žena naopak, veľmi skromná, úplne jednoduchá. V kútiku duše už ľutovala, že tu s ním sedí.

Po necelej hodinke sa rozlúčili, vymenili si telefónne čísla pre prípad, ak by sa chceli ešte raz stretnúť. Letmý bozk na záver schôdzky na slepo od neho na svojom líci cítila ešte po príchode domov. Udalosť jej ešte dlho rezonovala v hlave, ale vo svojom vnútri bola presvedčená, že jej už Milan, tak sa jej totiž predstavil, aj tak nikdy nezavolá. Predstavoval si k sebe atraktívnejšiu dámu. Z celej udalosti jej zostala aspoň spomienka a s ňou príjemný pocit, že sa za ňou ešte otočí nejaký muž. Pozitívne, nie?