Takmer som zabudla ako chutí láska. Zažila som ju len raz. Prešlo odvtedy už zopár rokov. Presnejšie povedané rovných 20. Odvtedy plynie môj život nudne a nezaujímavo.
Čaro lásky bolo neuveriteľné: nádherné obdobie, plné romantiky, nových skúseností a zistení. Nežné dotyky, jemné pohladenia či hravé objatia boli neodmysliteľnou súčasťou našich spoločných dní. Vedno sme načúvali tichému tlkotu zaľúbených sŕdc. Nádherný súzvuk duší skrášľoval všedné dni. Stačilo počuť milovaný zamatový hlas, cítiť dych a nádherne sálajúce teplo. Svoje ruky som často vkladala do jeho mocných dlaní. Spolu sme sa oddávali sladkému snívaniu... Naplno sme vychutnávali neuveriteľný pocit šťastia a istoty. Naše obojstranne pokojné obdobie znenazdajky stopol osud. Skončila romantika, láska razom vyprchala. Vychladli horúce bozky, zmizli úsmevy. Naše spoločné hviezdy náhle vybledli.
Trpká bolesť sa hlboko zahniezdila do duší. Čierny závoj zastrel smutnú tvár. Nostalgia, hlboká depresia a neutíchajúca bolesť sa stali mojimi vernými družkami. Silná túžba, po novej opätovanej láske však pretrváva doteraz. V ústraní mlčky čakám na jej naplnenie...
Komentáre
necakat - konat
Nončo,