Mamka im uštrikovala nové pletené čiapky. Boli z oranžovo-bielej teplučkej vlny. Líšili sa od seba iba veľkosťou brmbolca. Staršia z nich mala väčší a mladšia oveľa menší brmbolček. Tak si ich vždy vedeli navzájom rozlíšiť. Strašia bola tretiačka, mladšia zo sestier iba prváčka. Spolu vychádzali veľmi dobre. Senzačne si rozumeli. Spolu vymýšľali množstvo detských výmyslov. Mozgom akcií bola vždy staršia z dvojice - vysoké, štíhle dievčatko s dlhými vlasmi a figliarskym pohľadom.
Dlho nosievali obidve pletené vrkoče. Jedného dňa si zmysleli, že si vlásky sami jedna druhej zastrihnú. Zo zásuvky potajme vybrali veľké nožnice a nenápadne sa vytratili z domu na veľký, priestranný dvor. Vymysleli si hru na kaderníčky. Ako prvá zákazníčka prišla do strihacieho salóna mladšia z nich. Sadla si na fiktívne kreslo a pokojne čakala až jej slečna ostrihá skusmo najprv dlhú ofinku. Malá kaderníčka strihala, zarovnávala, znovu strihala, znova zarovnávala. Ani sa nenazdali a zrazu dievčatko o svoje nezbedné vlásky na čele takmer prišlo. Pozrelo sa na seba do zrkadla. Vyľakané zagúľalo hnedými očami. Takmer sa nespoznalo. Staršia sestra sa začala nenápadne chichúňať. Keďže sa už vlásky naspäť vrátiť nedali, chúďa malé rozbehlo sa s veľkým nárekom domov.
Vbehlo do detskej izbietky a celé zronené sadlo na posteľ. Zrazu sa jej v hlave zrodil úžasný nápad. Otvorila svoju skriňu a vybrala novú pletenú oranžovo-bielu čapicu. Nasadila si ju na hlavu a rafinovane schovala majstrovský strih svojej staršej sestričky. Čiapka od mamy dlhšiu dobu fungovala ako skvelá kamufláž na dosť razantný, no pritom neúmyselný zostrih.
Komentáre