vrabciak

S rozkošou som nechala zasypať horúcimi slnečnými lúčmi. Nežne bozkávali moju pokožku a zanechávali na nej drobné červené fliačky. Neodolala som. Na krátkych desať minút som vyšla na balkón. So šálkou lahodného čaju som si vychutnávala ich hrejivé teplo. V objatí nežných kvetov, so staroružovými krehkými lupeňmi, som sa zrazu cítila ako v raji. Moja tvár sa blýskala na slnku ako malá črepinka skielka, zahodená v tráve. Vtáčí štebot a detské lalotanie, na ihrisku pod panelákom dotváral príjemnú atmosféru. V konároch stromov ticho húdol vetrík. Neustály tok mojich myšlienok znova zosnoval hustú sieť pavučiny.

Tiché rozjímanie uvoľnilo vodopád otázok a následne nezodpovedaných otázok. Pomaly som zabúdala na každodenné starosti, na ukrutnú bolesť hlavy, ktorá mi zavše znepríjemňuje život. Krátky, hlboký relax dodal síl. Nabil ma novou, pozitívnou energiou.

Naraz som si uvedomila neskutočnú krásu života. Naplno prežívať obyčajné krásne okamihy a prijímať svoj život s radosťami i starosťami. Naše skutky tak zanechajú čistú a hlbokú brázdu v srdciach našich milovaných a blízkych.

Z balkóna som sa vytratila ako malý obláčik plachej hmly. Svoj ponor do mysle uzavrela jasným rozhodnutím: Život prežijem tak, aby som sa každé nové ráno s čistým svedomím mohla pozrieť všetkým do očí...