vrabciak

Ticho stojím pod sprchou, pokúšam sa maximálne uvoľniť. Vlažná voda objíma moje nahé telo. Jej prúd postupne zmýva problémy bežného prežitého dňa, oslobodzuje myseľ. Napĺňa ma novou energiou. Ostáva mi však ešte veľa nevyriešených problémov. Vlečú sa za mnou sťa slizký had. Tu sa cítim naozaj uvoľnene a skvele - tu nachádzam vždy absolútny pokoj. Jediné miesto v byte, kde môžem príjemne relaxovať. Z mäkučkej kúpeľňovej predložky ma sleduje len môj verný psík. Pozorne mapuje situáciu. Tvári sa krotko, keďže má podvedomý strach z vody. Občas mu prsknem kvapky vody na malú, bielu hlávku. Vždy sa šikovne uhne. Zamrnká. Považuje to za rozmarnú hru. Je to náš obvyklý večerný rituál. Nechávam vodu tiecť. Snažím sa na nič nemyslieť. Slastne zatváram oči. Kvapky vody ma pichajú do pokožky ako drobné ihličky. Pomaly stekajú do vane. Vyplavujú dnešné nánosy stresu. Dokonale si vychutnávam vôňu jazmínu, ktorá étericky pohlcuje celý priestor. O chvíľku sa telo odovzdáva jemnej osuške. Tichučko sa s ňou ešte trochu pomazná.

Ďalší deň je za mnou. Prežila som ho vcelku príjemne. V práci je teraz všetko v poriadku. Príjemné prostredie, útulná kancelária, vyzdobená nežnými kvietkami, pôsobí sviežo, útulne. Je mi tu lepšie ako doma. Smutná realita, však? Naozajstný domov mi akosi chýba. Neustále si v tom terajšom neviem nájsť svoje miesto. Lomcuje mnou nepokoj, neviem sa uvoľniť, mám neustále zmiešané pocity. Chýba mi malý kútik, kde by som mohla, ničím a hlavne nikým nerušená, zložiť svoju telesnú schránku do kresla a snívať s otvorenými očami. Domov sa skrátka vôbec neteším. Vopred tuším čo ma čaká za jeho zatvorenými dverami. Obraz je väčšinou rovnaký - nemenný. Vstupom do bytu sa na mňa vyvalí kúdol manželových vyfajčených cigariet. Okamžite mi pokazí náladu. Z izby vykukne jeho matka, ktorá znudene sedí pred televíznou obrazovkou v obývačke. Pozerá obľúbené seriály a čaká. Na prácu je vraj už stará. Scenár sa zvyčajne nemení. Každý deň je rovnaký, len mne pribúda stále viac a viac povinností. Dvaja sa vezú a jeden ťahá. Dvaja sú spokojní a jeden trpí. Je to nespravodlivé...

Večer čo večer opakujem očistný rituál so sprchou. Hľadám odvahu potrebnú na riešenie svojich životných problémov. Obyčajnou sprchou zmývam z tela špinu, ktorou je napadnutá pomaly už aj moja duša...