vrabciak

Naprogramovali sa na skoré ráno. Ešte potme sŕkali horúcu kávičku. Raňajky starostlivo zbalili do batoha. Nachystané prútené koše ich už nedočkavo čakali na vstupných kachličkách pri dverách. Vyrazili ešte za tmy. Chceli byť v lese medzi prvými. Chystali sa na bohatú hríbovú nádielku. Vybrali sa do stupavských lesov. Cesta im trvala asi pol hodinku. Lomcovala nimi triaška. Bola im zima. Predsa len - rána sú už dosť chladné. Svoje oblečenie, tak trošku podcenili. Hlavne si vzali nevhodnú obuv. Nabudúce budú múdrejší! Konečne boli na mieste. Húfne vystúpili z auta. Po chvíli, sa náhlivo rozpŕchli, každý iným smerom.

Zbieranie hríbov mohlo začať. Rýchlo prepli svoj zrak na zostrenú akosť. Pohybovali sa pomaly, s hlavami sklonenými k zemi. Očami blúdili po zeleno-hnedom lesnom povrchu. Hľadali o dušu. Každý chcel mať čo najviac. No tento les bol na hríby veľmi skúpi. Po hodine beznádejného hľadania, sa sklamane stretli pri aute a presunuli bližšie k Malackám. Každý si v duchu šomral a zohrieval premočené nohy.

Pokus číslo 2 bol oveľa vydarenejší. Košíky sa im začali pomaly zapĺňať. Spod zožltnutého lístia sa na nich sem-tam usmiali hnedé klobúčiky. Niektoré sa priam samé ponúkali s celými svojimi rodinkami v okolí. Tak to je už ozaj radosť zbierať! V snahe mať čo najviac, vzďaľovali sa od seba. Každý bol presvedčený, že on bude ten viťúz, čo ostatných zatieni svojím výdatným nálezom. Na hubárskych chodníčkoch stretávali aj iných hubárov, a keďže mali plné koše, nevzdávali svoje hľadanie.

Nakoniec sa im to vyplatilo. Boli štyria a každý sa mohol popýšiť svojím úlovkom. S veselou náladou zanechávali za sebou pomaly zaspávajúce lesy. V mysli im už poskakovali myšlienky na fajnové hríbové recepty.

Že by ste si dali aj Vy? Pozývam Vás do lesov. Určite aj na Vás čaká ešte bohatá hubová nádielka!