Obloha náhle stmavla. Z ťažkých tmavosivých mrakov začalo tichučko snežiť. Snehové vločky vyzerali netradične. Podobali sa na jemné malé čipky. Ich tvar bol veľmi rozmanitý. Vznášali sa v mrazivom ovzduší a ľahučko dopadali na chladnú zem. Studený zimný vetrík sa s nimi podchvíľou rozkošne pohrával. Vírili predvianočnými ulicami hlavného mesta, a tým mu dodávali zvláštne čaro. Davy ľudí pobehovali po obchodoch, hľadajúc vhodné darčeky pre svojich blízkych. Niektorí už pokojne posedávali v malých kaviarničkách či cukrárňach, náramne spokojní so svojimi nákupmi. Pred obchodom s lacnými knižkami nepokojne podupkával pehavý chlapec. Očami nepokojne sledoval ulicu a žiadostivo pozeral do teplých útrob obchodu. Bol premrznutý a hladný.
Dohodli si s otcom schôdzku na štvrtú hodinu. Petrík mu stále neprestával veriť. Netrpezlivo pozrel na svoje náramkové hodinky, ktoré sa mu akosi hompáľali na chudom zápästí. Začínal tušiť, že jeho otec dnes znovu zlyhá. Bolo už takmer päť hodín. Meškal už celú hodinu. Snažil sa mu dovolať na mobil. Jeho snaha bola však márna. Mal nonstop obsadzovací tón. Na toto stretnutie sa tak veľmi tešil. Chcel veriť tomu, že ocko sa zdržal v práci a o chvíľočku určite dobehne celý upachtený. Po hodine čakania ho nádej začala opúšťať. Dával zasa mamičke za pravdu. Oco sa zrejme nikdy nezmení. Rozmýšľal čo urobí. Rozhodol sa, že predsa len kúpi knihu, ktorú mal pre neho už dlhšie vyhliadnutú. Sám vošiel do predajne. Konečne ho omámilo príjemné teplo. Po chvíľke si rozopol bundu a so záujmom prezeral vystavený knižný sortiment. Miloval svet kníh. S veľkým záujmom prezeral jednotlivé tituly. Konečne podišiel k regálu s vytypovanou knihou. Vzal ju do rúk a opatrne vložil do nákupného košíka. Chýbal mu už len tento darček. S úľavou si vydýchol, až keď otcova kniha pokojne ležala na dne košíka. Petrík smeroval k dlhému radu pri pokladni. Oči mu zakaždým akosi mimovoľne zablúdili ku vchodovým dverám predajne. Stále nechcel uveriť, že ho otec opäť oklamal. Mal ho stále rád. Napriek ich nezhodám s matkou miloval chvíle, ktoré spolu občas trávili. Zvláštne chlapské puto okoreňovalo ich vzťah. Mali svoje tajomstvá aj sny. Teraz ostal znovu sklamaný. Otec dal prednosť niekomu inému. Mal zvesené ramená, ktoré u neho vždy signalizovali smútok. Nervózne si nachystal svojich posledných 10 eur a odovzdane čakal. Takmer 10 minút sa pomalým tempom posúval dlhý rad čakajúcich ku dverám. Konečne prišiel rad aj na Peťa. Zabalenú knihu pozorne vsunul do vaku. Dával si mimoriadny pozor, aby pri tom nezničil svoj posledný vianočný darček.
Na ulici sa medzičasom zotmelo. Pouličné lampy lemovali okraje širokého chodníka. Ich tiene dopadali na zasneženú zem a vytvárali čudesné tvary. Mrazivý vietor Petra nemilosrdne štípal. Nos si takmer necítil. Rozbehol sa na autobusovú zastávku. Behom sa síce trošku trochu zahrial, ale nestačilo mu to. Zuby mu drkotali od zimy. Bolo mu smutno. Najhoršie na tom bolo, že sa mu do jeho detsky čistej duše pomaly ale isto zakrádal akýsi neurčitý chlad a neistota.
Komentáre
pekné čítanie..
vianočné
Parchant jeden sebecký nespoľahlivý...
...môj názor sa podobá predošlému...
Flexi,