vrabciak

Privítala ho preplnená sála. Množstvo ľudí v absolútnom tichu sledovalo jeho kroky. Nasmeroval ich rovno ku klavíru. Vysoký, pekne urastený muž sa uklonil. Rozložil svoje štíhle prsty na čierno-biele klávesy. Začal hrať. Najprv úplne vlažne, neskôr zrýchľoval tempo. Obecenstvo ani nedýchalo. Zvuk klavíra sa grandiózne vznášal nad jeho hlavami. Čarovné tóny sa navzájom prepletali do pestrého vrkoča melódií. Noblesne sa šírili obrovskou sálou. Štíhla postava muža sa pohybovala do rytmu. Plecia sa nadvihovali a klesali podľa nežne plynúcej hudby.

Na svoj absolventský koncert si vybral notoricky známy Čajkovského koncert b mol. Hudobné dielo krásne, no na zahratie veľmi náročné. Úplne sa ponoril do svojej milovanej skladby. Na krehkých krídlach nádhernej melódie plával pomalým tempom. Mal za sebou takmer polovicu. Tréma z neho úplne opadla. Pomaly začal nadobúdať absolútnu istotu. Hral ľahko, prirodzene, s nesmiernou láskou. Cit sídlil v každom končeku jeho dlhých prstov. Ešte posledných pár taktov. Potom nastalo ticho...

Mohutný potlesk zaburácal preplnenou sálou. Ľudia dokonca vstávali zo sedadiel. Za svoj perfektne podaný umelecký výkon si vyslúžil dokonca standing ovation. Z pódia odchádzal budúci, nádejný, neskonale šťastný umelec...