vrabciak

Znovu zazvonil budík. Jeho nepríjemný, ostrý zvuk sa zarýval kdesi hlboko pod kožu. Pretočila sa ešte na druhý bok. Okom sledovala rýchlo plynúci čas. Bolo už pol siedmej. Najvyšší čas vstávať. Dôsledne si popreťahovala kosti a pomaly sa zdvihla z vyhriatej postele. Malá priateľka Molly, úžasná biela fenka, z očkami ako gombíky, na ňu hneď povzbudivo zažmurkala. Nadobudla pocit, že sa dokonca na ňu milo usmieva. Úsmev si vzájomne opätovali. Takto sa príjemne obidve naštartovali do nového dňa.

Malé nôžky cupkali hneď za svojou paničkou do kúpeľne. Sledovala ju ako tieň. Tíško sa prizerala jej každodennej rannej toalete. Neskôr sa dvojica presunula do kuchyne. Žena vybrala zo skrinky tablety, ktoré užívala pravidelne. Zapila ich klasicky studenou vodou. Molly už radostne kývala chvostíkom. Takto prejavovalo úprimnú radosť jej milované psíča. Vedelo už totiž, k čomu sa schyľuje. Žena namierila k vysokej, vstavanej skrini. To už malé psíča skákalo vozvysok. Jazyk vyplazený, labky prosiace. Konečne panička tajomne zašuchotala papierikom. V ruke držala jej obľúbenú tyčinku z DM-ka. Rýchlosťou šípu sa presunula do kuchyne za svojou gazdinkou. Vyskočila na rohovú lavicu a znova zaujala prosiacu polohu. Pochúťku konzumovala po malých kúskoch a s neuveriteľným apetítom.

Nastala posledná fáza lúčenia. Ešte skontrolovať všetky potrebné veci a už sa jej panička vzdiali z bytu takmer na celý deň. Sprevádzala ju až na chodbu. Vždy sa jej dostalo nežného pohladkania. Potom sa dvere zavreli naozaj. Psíča zosmutnelo a pokorne si zaľahlo pred spálňu. V byte zostalo so starkou, ktorá vstávala oveľa neskôr.

Takýto denný rituál sa u nich doma opakoval deň čo deň. Rána mávali takmer rovnaké ako cez kopirák...