vrabciak

Celý život miloval motorky a svet okolo nich. Samozrejme keď dospel, zaobstaral si ju. Nedbal na prosby svojich rodičov. Preháňal sa s ňou po cestách plnou rýchlosťou. Nakoniec sa mu to stalo osudným. Vstal ako vždy zavčas rána. Všetci ešte slastne vylihovali v posteli, keď už mladý chalan rezal ostrú zákrutu za Malackami. Rútil sa šialenou rýchlosťou. Nezvládol ju a šmyk ho odhodil do neďalekej priekopy.

Ležal opustený, pod obrovským, košatým stromom. Vtáčiky, nič netušiac, trilkovali nad jeho rozbitou hlavou o sto šesť. Mladý muž mal šťastie v nešťastí. Jeho, úplne zdemolovanú, motorku totiž včas zaregistrovali náhodní turisti. Rýchlo privolali prvú pomoc. Potom už nabrali udalosti rýchly spád.

Nasledovalo celkové vyšetrenie, a hneď nato operácia oboch nôh. Našťastie si mladík nič neuvedomoval. Cítil sa ako vo sne. Len jeho povedomie zaevidovalo okolo seba neustály pohyb postáv v bielych plášťoch. Chalan bol celý čas v kóme. Zostal v nej veľmi dlho. Obetaví rodičia sa pri ňom striedali dňom i nocou. Lekári mu už dokonca nedávali žiadnu nádej. A ona predsa len prišla.

Jedného dňa tesne pred večerom pootvoril pravé oko. Skúmavo prezeral cudzie prostredie. Sterilne biela farba ho priam oslepila, a tak oči naspäť prižmúril. Snažil sa pohnúť nohou. Nepodarilo sa mu to. Ani druhá noha nefungovala. Náhle ho prepadla panika. Zalovil v pamäti a skúšal zrekapitulovať nejaké udalosti. Na nič sa ale nerozpamätal. Kapacita pamäte v jeho mozgu bola úplne vymazaná.

Nespoznával ani svojich trpiacich rodičov. Až po určitom čase sa naučil komunikovať, spoznával odznova okolitý svet. Dodnes chodí za pomoci bariel. Je na úplnom invalidnom dôchodku. Svojím nerozvážnym konaním si tak sám nekompromisne zvrátil čiaru svojho životného osudu.