Ich domovnícky byt nenápadne čupel na prízemí starého šesťposchodového domu. Dožili sa spolu zaslúženého dôchodku. Postaršia žena sa zväčša pohybovala po starej, málo udržiavanej kuchyni. Ťarbavým, ťažkým krokom vyvárala svojmu mužíčkovi dobroty, vždy od jeho momentálnej chute. Odovzdane sa nechala svojim mužom manipulovať.
Bola to jednoduchá žena z dediny. Manžela bez rozmýšľania slepo poslúchala a plnila jeho, čoraz absurdnejšie, príkazy. Starý pán len ležal vyvalený na odostlanej posteli. Odtiaľ sa takmer v jednom kuse ozývali výkriky: „Pavla!“ Denne mapoval všeobecne dianie na domácej i zahraničnej scéne. Na kraji nosa mu zakaždým sedeli staré okuliare, s nechutným kosteným rámom. Mimovoľne mu padali z jeho veľkého, červeného nosa. Bol hlavou rodiny. Rád sa nechával celé dlhé roky obsluhovať. Svoju ženu s obľubou šikanoval.
Voľakedy bol vychýreným kožušníkom. Jeho, kedysi veľmi šikovné ruky, ušili neuveriteľné množstvo nádherných kožuchov. Zákazníci ho často sami vyhľadávali. Uctievali si ho väčšinou fľašami fajnového koňaku. A tam to kdesi celé začalo. Nenápadne začal s koštovkou prinesených fliaš. Nakoniec sa z neho stal typický notorický alkoholik. Každé ráno sa doslova prebúdzal s pohárikom svojej obľúbenej Vodky. Pred tradičnou rannou ochutnávkou stihol naprogramovať svoju manželku, tak aby mu bola celý deň k vôli. Po vyprázdnení pollitrovky svojho milovaného alkoholu, väčšinou na hodinku zadriemal. Vtedy si zmorená žena tíško sadla do kresla, alebo oddychovala s prižmúrenými očami, schúlená na kraji svojej postele. Fungovala ako dokonale naolejovaný stroj. S absolútnou poslušnosťou plnila vôľu svojho manžela – domáceho tyrana.
Komentáre
ahoj Vrabčiak
jj, také existujú...
Topas,
Matahari,
Hlavne z toho prec
Vrabčiak, takéto strašne smutné
och,
Vrabček...
(samozrejme, myslím to ironicky...)
z-a-r-a