vrabciak

Na kuchynskom stole ležala miska s ovocím. Jej tlsté, objemné brucho sa pyšne hrdilo svojím bohatým obsahom. Ponuku mala pestrú: od žltučkých banánov, zelených hrušiek a veľkých, šťavnatých bobúľ hrozna, tam svietilo zopár nádherne vyfarbených jabĺk. Mojim nenásytným očiam nedalo, pohladkať nádherné plody jesene aspoň pohľadom.

Po krátkom čase som nevydržala. Vystrela som ruku a o chvíľu som v nej držala, jedno z trojice jabĺk. Jeho výzor bol skôr vhodnejší pre maliara ako len tak ledabolo jeho obsah prehltnúť. Jabĺčko hýrilo nádhernými sýtymi farbami. Prelínali sa na ňom nádherné tóny červenej, žltej a oranžovej farby. Moje chuťové poháriky už začali vychutnávať aj jeho slastnú chuť. Pri zahryznutí do jeho okrúhleho telíčka, vytryskla čerstvá šťava a jeho opojná chuť sa mi tlačila rovno do hrdla. „Chutné“, pohmkávala som si. Mala som pocit, že som si vybrala veľmi dobre. Nakoniec zostalo len pri pocite. Z trochu poodhaleného jaderníka sa na mňa pozeral malý červík, až ma prešla chuť. Neskôr som odhalila celú malým nezbedníkom poctivo prevŕtanú časť.

Znovu sa raz potvrdilo porekadlo: „Nie je všetko zlato, čo sa blýska“. Rovnako to chodí aj v živote. Neraz krásny človek nosí v sebe podlú, až čiernu dušu...