vrabciak

V poslednom čase sa cítim doslova ako postava z nejakého zle napísaného románu. Moje prežité životné čriepky možno poskladať do nerovnomernej mozaiky a pomaly ich čítať ako nedokonalé pásmo niekedy až šokujúcich príbehov.

Tak napríklad včera. Skľúčená svojimi momentálnymi osobnými problémami som s obavou vkročila do bytu. O dyme, ktorý je už jeho takmer permanentnou súčasťou, sa už nebudem ani vyjadrovať.

Po tradičnej prechádzke s mojim domácim maznáčikom – malou, roztopašnou maltézačkou som sa prezliekla do pohodlného domáceho úboru. Varná kanvica akurát stihla uvariť vodu na voňavý a osviežujúci čajík. Odrazu niekto jemne zaklopkal na bytové dvere. Za nimi stála susedka a bez pozvania sa doslova ako povodeň hrnula dnu. Ostala som normálne v šoku. To by ste neverili, kto všetko sa vám znenazdajky vmontuje do vášho súkromia. Znovu som raz nadobudla novú životnú skúsenosť.

Razila si to rovno do obývačky, ktorá patrí svokre a držiac ma za rukáv ťahala za sebou. Predstavte si tá „milá“ osôbka prišla namiesto nás vyriešiť náš súkromný problém. Najprv som v nemom úžase takmer skamenela. Na moju adresu sa vyvalila celá spŕška rád. Potom nasledovala vlna kritiky. Dozvedela som sa o sebe mnoho zaujímavostí. Najviac ma zarazila skutočnosť, že dokážem byť veľmi nevďačná. Po susedkinom monológu to už viem. Doteraz musím nechápavo krútiť hlavou, ako ďaleko môže dospieť ľudská drzosť. Kam sa to už posunuli hranice zdravej súdnosti. Na základe jednostrannej výpovede ma jednoducho odsúdila. Takmer ma posadila na elektrické kreslo. Cítila som sa ako najväčší podliak na svete.

Takže ak by ste náhodou mali nejaký ten súkromný problém, poradím vám. Pokojne to ponechajte na tzv. „milé“ susedky. Hravo ho za vás vyriešia. Zároveň poskytnú radu, či vyrieknu nad vami rozhodujúci ortieľ.