vrabciak

Máš ohromnú schopnosť empatie. To je vzácny dar - dúfam, že si ho uchováš čo najdlhšie!

možno. Sú slobodní, ale bohvie či šťastní. Skôr asi nie. Asi by som nechcel byť až taký slobodný a kúsok slobody rád mením za teplo a čisto.

Pekný deň

som až priveľmi empatická a veľmi mi to sťažuje život. Ale som bojovníčk, aj keď niekedy nevládzem. Aj snaha sa cení, no nie? Ďakujem Ti za Tvoje vždy povzbudivé slová. Veľmi mi pomáhajú.

je to asi vecou pohľadu. Ľudia sú rôzni. Možno by ani nevedeli ináč žiť.

ale kto vie?

pohodlný spôsob žitia...jediná starosť je, komu sa posťažovať a kde je lacnejšie čúčo...nemusieť namáhať mozgové bunky a bojovať s dennodenným stresom...je to voľba...:-)

veru áno. Ja osobne mám pocit, že sa im taký život doslova páči. Nakoniec každý si hľadá, čo mu je blízke...

a je dosť možno, že práve to ma priťahuje k tebe, že ju máme spoločnú.
Ale bránim sa jej a hovorím si, že sú veci, ktoré treba prehodiť cez plece a ísť ďalej, užívať si život s jeho plusmi aj mínusmi ako tí bezdomovci.
V podstate máš pravdu. Nie každému je dané byť šťatným z maličkostí.

len niektorí a niektorí nemali na výber.
Zanedbaný výzor je akousi ich prirodzenou ozdobou - keby ťa niektorý požiadal, aby si mu dovolila tú ozdobu zo seba zmyť, čo by si mu odpovedala?
Žijú = n e ž i j ú, ž i v o r i a!

Ja len opisujem svoje pocity a dojmy z nich. Nie všetci sú takí. Tí o ktorých píšem a každé ráno vidím sú na pohľad spokojní. Išlo mi o opis ľudí, ktorí majú akýsi iný uhol pohľadu na život. Niektorým stačí ozaj alkohol a cigareta, veľmi by si sa čudovala... Ale nebudem to viacej rozvádzať. A nebuď na mňa nabrúsená. Článok som napísala z akéhosi svojho vnútorného popudu. Tak som to v tom momente cítila ja...

Aj ja som reagovala z môjho vnútorného pocitu a zo skúseností.
Pred pár rokmi na jednom vzdelávaní som sa zoznámila s jedným mužom. Od nás si držal určitý odstup v zapájaní sa do zábavy. Nebol oholený,nosil bradu. Jeho oblek už tiež čo- to skúsil, na ruke mal prsteň s iniciálami.
Po čase som ho stretla v lese, ako si v potôčiku perie košeľu a iné veci. Naše stretnutie bolo zo začiatku rozpačité , ale napokon mi povedal, čo uznal za vhodné. Vo februári sa rozviedol so ženou, v júli sa presťahoval o niekoľko desiatok km a v septembri nastúpil do zamestnania. Neponúkli mu ubytovanie, nemohol získať podnájom a po rozvode, radšej nechal všetko 3 deťom a na nový byt nemal. Keďže bol turista, tak sa rozhodol bývať v lese, v stane. Prežil tam jednu zimu, našťastie ten rok nebola až tak silná. Prosil ma, aby som si toto jeho tajomstvo nechala pre seba, lebo by stratil autoritu a prišiel by o miesto. Blížila sa druhá zima, chcela som mu pomôcť, ale už nebolo treba. V novom zamestnaní sa zblížil s jednou vdovou, tá jediná vedela, kde býva. Bolo treba poriešiť vzťah s jej synom.

Bol stredoškolský učiteľ.
To je len jeden z mála.

Len pre Tvoju informáciu. Ja som tiež momentálne bez vlstného domova. Bývam u svojho syna. Od manžela som odišla, lebo sa začal ku mne nevhodne správať. Navyše s nami býva aj jeho matka, ktorá by chcela každého dirigovať a na svojho syna nedopustí nič zlé. jej replika je "To je povinnosť každej ženy." Nuž tak akosi...

aj ke´d tvoja situácia nie je príjemná, s horeuvedenými bezdomovcami je to predsa len diametrálny rozdiel. K tomu som sa vyjadrila včera
Nechcem viesť "vojnu" , ale musíš rátať aj s negatívnymi názormi na tvoj článok