vrabciak

Jej kroky zneli duto. Vysoké opätky hlučne klopkali. Chodbou sa niesla ich hlasná ozvena. Každý mesiac sa za ním zastavila s povoleným balíkom. Jediná verila v jeho nápravu. Je predsa jeho matka. Dúfala, že sa polepší a začne žiť slušne a na úrovni. Bola odhodlaná mu v tom výdatne pomáhať. Nechcela sa v ňom opäť sklamať. Zranilo by to jej už aj tak ubolené, materinské srdce.

Chalan mal 18 preč keď vyviedol totálnu hlúposť. Nechal sa zlákať na krivé chodníčky. Neustrážila jeho kroky. Stal sa členom partie, v ktorej každý  uskutočnil nejaký výnimočný skutok. Na neho vyšla akcia v obchode: Nakúpiť a ujsť bez zaplatenia. Úloha jednoduchá, pre mladého chlapca vábivá. Dobrodružstvo ho náramne lákalo. Jeho následky boli však katastrofálne. Chytili ho priamo pri čine. Súd ho uznal vinným v plnom rozsahu. Dostal 5 rokov. Krutá realita tak náhle preťala nádhernú mladosť. Jeho dočasným domovom sa stalo prísne väzenie.  

Vysoké, chladné múry boli jeho každodenným, tichým spoločníkom. Po partii zrazu akoby bola zľahla zem. Zostala mu len ona - jeho matka. Spočiatku jej písal každý deň. Svoje prosby rozcitlivene a krotko ukladal na listový papier. Prosíkal, doslova žobral o pomoc. Nechcel tam zostať.  Chcel žiť na slobode a plniť si svoj nádherný sen. Žiť romantické sny po boku krásnej, mladej partnerky. Po nociach vymetať s kamarátmi bary, zúčastňovať sa  s nimi rockových koncertov. Chcel byť slobodný a užívať si svoju úžasnú mladosť.

Pochopil to sám. Teraz už bolo neskoro. Svoj vstup do dospelosti si úplne pokazil. Totálne zlyhal. Sklamal svojich rodičov i svoje dievča. Jediné pošmyknutie ho stálo mnoho. V kúte cely si denno-denne zúfalo spytoval svedomie. Samému sebe sľuboval nápravu. Netušil, čo znamená život za mrežami. Návštevám matky sa vždy tešil ako malé dieťa. Dušoval sa a sľuboval, že všetko napraví. Len už byť von na slobode...