vrabciak

Smutno-vtipná kniha britského spisovateľa Marka Hoddona je napísaná slovami 15 ročného chlapca. Je to autista s Aspergerovým syndrómom. Christopher Boone vyniká v matematike, pozná takmer všetky krajiny sveta a ovláda ich hlavné mestá. Je to výnimočný chlapec, ktorý vie spamäti aj všetky prvočísla až po 7057. Sú nimi netradične označené aj všetky kapitoly v tejto zaujímavej knihe. Autor nám veľmi pútavo vťahuje do jeho zvláštneho sveta. 

U ľudí s obdobnou alebo veľmi podobnou diagnózou môžeme často pozorovať množstvo špecifických problémov v správaní: Dlho sa dokážu s nikým nerozprávať. Vydržia nejesť a nepiť. Neznášajú ak sa ich niekto dotýka. Nemajú radi malé, stiesnené priestory, hlavne ak sa v nich nachádzajú aj iní ľudia. Občas vydávajú zvuky podobné vrčaniu. Odmietajú jesť ak sa jednotlivé jedlá, poukladané na jednom tanieri, navzájom dotýkajú. Nedokážu odhadnúť ak sa na nich niekto hnevá. Nemajú radi niektoré konkrétne farby. Keď sú nahnevaní, kričia alebo sú veľmi zmätení. Je to len niekoľko anomálií, cez ktoré sa nedokážu preniesť. Napriek tomu sú veľmi vnímaví a citliví.

Chlapcov príbeh sa začína čudnou príhodou so psom uprostred noci. Christopher ho nájde na dvore, s vidlami v chrbte. Volal sa Wellington a bol to veľký čierny pudel. Patril ich susedke pani Shearsovej. Chlapec ho mal veľmi rád. Sklonil sa nad ním, pohladkal ho a začal rozmýšľať, kto ho asi zabil a prečo. Tu v podstate začína samotný príbeh. Je napísaný detskou rečou, s prevládajúcimi opismi rôzne sa striedajúcich nálad. Autor okrem samotného príbehu chorého chlapca predostiera neľahký život jeho rodičov. Opisuje hlavne veľkú traumu matky, ktorá sa nedokáže stotožniť s chlapcovou anomáliou a pred zložitou životnou situáciou radšej zuteká do New Yorku. Tu sa snaží o nový život, no vďaka podivnému príbehu so psom, ju malý Christopher vyhľadá aj vo veľkomeste.

Kniha je obohatená vtipnými obrázkami a nachádza sa v nej aj množstvo schém. Vrelo ju odporúčam vziať do rúk a prečítať si, s akými príkoriami sa stretávajú niektorí ľudia, žijúci medzi nami. Po absorbovaní jej obsahu si iste nebudeme strpčovať naše životy kadejakými zbytočnými žabomyšími vojnami. Dokážeme lepšie pochopiť skutočné bohatstvo nášho vlastného žitia. Možno lepšie pochopíme inakosť správania mnohých chorých ľudí.