vrabciak

Kráčala zelenou lúkou. Bosými nohami našľapovala na hebký trávnatý koberec. Snivú atmosféru dotváral veselý štebot, práve prebudených vtáčat. Ospalým krokom vykúkali z miniatúrnych dier jej tichí, nenápadní obyvatelia – chrobáky. Všakovaký hmyz už od včasného rána brázdil číry vzduch. Všetkými zmyslami vnímala krásu vidieckej prírody.

Na chvíľu zavítala domov. Vyšla na rannú prechádzku. Do sýtosti nasávala vzduch rodnej dedinky. Cítila sa tu vždy uvoľnene. Stres sa strácal v momente, keď zazrela známe kopce, lemujúce  obec.  Dokonale poznala kolorit okolitej krajiny. S radosťou sa vracala späť do bezstarostných rokov svojho spokojného detstva. Zahalená neviditeľným plášťom tajomnosti zažívala opojný stav beztiaže.  Absolútny pokoj opantal jej citlivú dušu. Stratili sa povinnosti,  zmizli večne nezodpovedané otázky.  Krátke chvíle voľnosti skrášľovala rozmarná hra s verným psíkom Dannym.  Rozšantene sa motkal pod nohami a vyprosoval si neustálu pozornosť. S radostne kmitajúcim chvostíkom prinášal svoju trofej – malú, bodkovanú loptičku.  Okoloidúcich pozdravil hlasným štekotom a znova sa oddával nespútanej hre. Spolu trávili dlhé hodiny. Príjemne unavená dvojica sa vždy okolo obeda dovliekla do nízkeho, ale precízne upraveného domu.

Pod košatou korunou starého orecha stála stará drevená lavička, romantické miesto na  odpočinok. Po výdatnom obede so šálkou voňavej kávy a sladkým domácim koláčikom sedeli na nej, spolu so zostarnutou mamou, v družnom rozhovore. Raz darmo, rodný dom vždy zostane natrvalo v pamäti ako únik od všedných problémov. Pôsobí ako dokonalá  hojivá náplasť na unavené telo i dušu.