vrabciak

Udychčane si odfúkla. Ešte že dostihla odchádzajúci autobus. Zasa by prišla neskoro. Šéf by nespokojne gánil, nebodaj by strhol nejakú tú peňažnú čiastku z platu. Náhlivo zapína monitor počítača, beží pre kávu do automatu. Začína jej každodenný rituál. Na chodbách sa ozýva zvonivý smiech jej kolegýň. O malú chvíľku aj ona začne vyťukávať čísla na klávesnici, zapojí sa do pracovného procesu: vykoná zverenú inventúru, vydá stravné lístky, pozapisuje nový inventár, atď.

Ozval sa jej žalúdok žalostným zaškŕkaním. Samozrejme, zabudla sa najesť. Hodí očkom na joulovu tabuľku na nástenke pred sebou. Ráno si môžem dovoliť hocičo, ale večer nesmiem veľa... To si opakuje už takmer každý pondelok znova a znova, týždeň čo týždeň. Prenasleduje ju presvedčenie, že je tlstá. A ktorá z nás by sa nechcela páčiť mužom, však? Takže sa morduje deň čo deň, počíta jouly. Aj tak večer neodolá a všetko jej úsilie znovu vyjde nazmar. Nuž čo, ale aspoň sa o to pokúša. Výčitky ju trápia aj v čase obeda. Váha nad jedálnym lístkom, rozmýšľa ako by prekabátila svoj organizmus. Rozhodla sa len pre šalát, dokonca bez dresingu.

O pol štvrtej už v stolíku zhľadúva nejaký malý pokrm. Aj keď s výčitkami, predsa len si dožičí malú tabuľku čokolády, ktorú má ešte ako zvyšok pozornosti od svojho kolegu. Zahnala vlčí hlad, pomaly sa zberá na cestu domov. Prechádza známou bránkou a pozdraví usmievavého SBS- kára. Zajtra začne znova.

Len či sa mužom páčia také, nami vysnené, priam bezchybné ženské telá. Každý má predsa iný vkus. Jednému sú sympatické štíhle, ďalší obdivuje len bacuľky, mnohí dokonca zbožňujú len doslova tučné ženy. Ako je to vlastne s vami, muži??? Stojí nám zato podstúpiť takú drezúru, kvôli nášmu výzoru? Nestačí polichotiť vášmu egu a z milosti prehliadnete naše kilá navyše? To by sme veru radi vedeli, čo sa vo vás skrýva. Môžete nám to, prosím vyzradiť?