vrabciak

Dnes Vám ponúkam krátku poviedku z tvorby Paula Coehla. Vybrala som poučný príbeh, ktorý ma oslovil.

Stará mama sedela pri stole a držala v ruke ceruzku. Písala list. Dobehol k nej malý vnuk a položil jej zvedavú otázku:

„Stará mama, čo píšeš? Aj o mne píšeš?“

Starká sa pozrela na svojho milovaného chlapčeka a vravela:

„Zapamätaj si chlapče, že ceruzka, ktorou píšeš je dôležitejšia ako slová. Bola by som veľmi rada, ak by si aj ty raz bol ako ona.“

Chlapec to nepochopil. Na obyčajne ceruzke nevidel nič zvláštne. Starká mu preto vysvetľovala ďalej:

„Záleží na uhle pohľadu. Táto ceruzka má 5 dobrých vlastností, ktoré Ti zaručia pokojný život, ak ich budeš mať aj ty.“

„Po prvé: Môžeš robiť veľké veci, nikdy však nezabúdaj, že existuje nejaká ruka, ktorá vedie tvoje kroky.“

„Po druhé: Niekedy musíme naše písanie prerušiť a ceruzku zastrúhať. Veľmi pritom trpí, ale nakoniec je predsa len rada, že je znova ostrá. Preto sa nauč znášať bolesť. Robí nás všetkých vždy lepšími.“

„Po tretie: Pri písaní ceruzkou môžeme kedykoľvek použiť gumu a vygumovať, čo sme napísali chybne. Nauč sa, že ak máme niečo napraviť, nemusí to znamenať nič zlé. Práve naopak, nikdy tak nevybočíme z cesty spravodlivosti. „

„Po štvrté: Nie je dôležité z akého dreva ceruzku vyrobili, ani to akú má farbu. Dôležitá je tuha vo vnútri. Preto si vždy všímaj, čo sa deje v tvojom vnútri.“

„Po piate: Ceruzka po sebe vždy zanechá stopu. Nezabúdaj, že všetko, čo v živote urobíš, zanechá stopu, a preto si uvedomuj každý svoj krok.“   

Stará mama významne pozrela na chlapca. Teraz už porozumel. Pousmial sa na ňu a úprimne ju objal svojimi detskými rukami.