vrabciak

Na sedadle plného autobusu sedela schúlená postava. Stará vyšúchaná vetrovka,  bohato vyzdobená početnými mastnými fľakmi,  šírila nepríjemný oblak ťažkého, nepríjemného pachu.  Akosi automaticky zväčšoval priestor okolo. Starý muž s kapucňou, hlboko nasadenou na hlave, sa čudne pohyboval. V pravidelnom rytme predkláňal a zakláňal svoje do klbka skrútené telo, a pritom si neustále niečo mrmlal popod červený nos.  Občas svojimi špinavými, skrehnutými rukami ohmatával ohrievač, umiestnený pod prvým sedadlom.  Nevedno kde tento muž v noci prespával. Možno si  našiel nezamknutý panelákový vchod v neďalekej Petržalke a uložil sa niekde na teplom schodišti. Ktohovie. Evidentne dlho nevidel vaňu a jeho špinavé nechty svedčili o jeho zanedbanej hygiene. Na chvíľu zmĺkol. Hlava mu sem tam buchla o prázdne sedadlo pred ním. Deň si skracoval vozením po meste. Takýmto spôsobom prežíval dlhú zimu. Na jar a v lete už bolo pre neho sveta žiť. Veselo sa potuloval po dopredu vytypovanom okolí a spolu so svojimi známymi krátil chvíle hojným popíjaním lacného vína.

Kedysi to bol muž plný energie. Žil so svojou matkou v malom byte na konci mesta. Vo všetkom sa na ňu spoliehal, nikdy sa nenaučil byť samostatným. Celý život od len prijímal, nič jej nevracal. Bol zvyknutý na domáci komfort. Jej obsluha mu pripadala úplne samozrejmá. Nikdy sa nezamyslel nad absurdnosťou svojho konania. Po matkinej smrti ho neúprosná realita zrazila na kolená. Spočiatku problémy odsúval, neskôr ich utápal v alkohole. Úlety boli čoraz častejšie a vytrvalejšie. Ani sa nenazdal a za dverami schátraného bytu čakali exekútori. Situáciu nezvládol. Vlastnou vinou sa ocitol na okraji spoločnosti. Muž vzdychol. Pošúchal si svoje uzimené ruky. Na vyhriatom sedadle zaujal pohodlnú polohu a skĺzol do ríše sna.