Žena zacítila záhadnú, tupú bolesť. Vyvierala odkiaľsi zvnútra. Jej srdce sa náhle premenilo na kus ľadu. Stvrdlo úplne na kameň. Čerstvá rana v ňom nebola hlboká. Jazva po nej však zostane už po celý zvyšok života. Odrazu prestalo cítiť a milovať.
Svoje najkrajšie roky akosi ľahkovážne zahodila. Teraz sa ocitla na rázcestí. Osamotená, obklopená hustou, plazivou hmlou, pátrala po nepatrnom svetielku nádeje. Obklopil ju však len smútok. Vrúcne objala bolesť a neskutočná beznádej. Jej útlym telom lomcovali neustále pochybnosti. Neskôr začala obviňovať i samu seba. Zrejme jej sudičky zabudli do vienka priložiť aj lásku. Možno aj priložili, ale len poskromne ako toho šafránu.
Jej tichý hlas už dlho volal po spriaznenej duši. Okolie však ostávalo nemenné a meravo chladné. Citlivá duša ženy neprestáva veriť. Do žíl sa pomaly vlieva predsa len nepatrná iskierka nádeje...
Komentáre
mas tu jeden horuci lucik odo mna,
hmm,
Moni.. a ak príde, tak si ju chráň..
Vrabčiak, tak trošičku prikúrime,
cítim,viem, že to máš zložité a ťažké, ale verím že ľad povolí, a srdiečko sa rozbúcha v rytme šťastia.. drž sa dievča...
milé dámy,
z-a-r-a
mna tiez
Vrabček...
Lasky,