vrabciak

„Na lásku treba dvoch,“ prečítala som si vetu v rozčítanej knihe a ohníky v mojich očiach trocha pohasli. Hlboko som sa zamyslela nad zákonitosťami života. Zrejme funguje akýsi zákon schválnosti. Ak naozaj potrebuješ niekoho, kto by ťa počúval a poradil, tak ho niet. Zrazu v momente ak sa ktosi objaví,  vynárajú sa zároveň s ním aj ďalší a problém je na svete. Začne ťa zožierať vnútorný nepokoj. Zlým výberom totiž môžeš navždy zahatať cestu k sebe. Ty o tom dobre vieš, uvedomuješ si to a zostávaš váhavo stáť na životnom rázcestí. Od toho ako sa v danej chvíli rozhodneš, závisí mnoho skutočností.  Všetko sa totiž začína odvíjať od toho momentu. Najlepšie ťa nasmeruje tvoje vlastné srdce. Mnoho napovie, poradí, začína ťa navigovať. A tvoj osud sa pomaly napĺňa...

Ži čestne, prežívaj  prítomnosť. Objavuj silu okamihu. To jediné je v tvojom živote jedinečné. Patrí len tebe, len ty ho môžeš vychutnať. Ty si jeho absolútnym vlastníkom. Všetko na svete je totiž pominuteľné: krása, mladosť, šťastie, láska, peniaze... Ako plynie život, postupne strácaš rodinu, priateľov, sny...  Dokonca aj tvoje spomienky časom vyblednú. Život je predsa len najväčší dar. Je nutné prežívať ho naplno: zbaviť sa nezmyselných banalít, riadiť sa rozumom a silou vlastných pocitov. Sú svojské, jedinečné a len tvoje...