Úcta k životu mi dodáva potrebnú silu. Kráčam neochvejne vpred. Ženie ma túžba spoznať celé tajomstvo svojho života. Moje kroky sú síce trochu neisté, váhavé, no nevzdávam sa. Veľakrát som sa ocitla v bludisku. Napriek nepriazni osudu sa vždy dokážem zmobilizovať. So zdvihnutou hlavou čelím ďalšej životnej realite. Napredujem pomaly, hľadám nové, pozitívne stopy. Nadväzujem vzácne priateľstvá, hľadám pravdu.
V tichých útrobách svojej izby liečim svoju zranenú dušu. Brázdy na mojej duši sú hlboké. Svojsky na ňu prikladám liečivé obklady, v podobe kníh a nežnej hudby. Vo svojich myšlienkach kujem plány a len veľmi nesmelo snívam o vydarenejšej budúcnosti. Verím, že raz predsa len zažijem smútok obrúbený radosťou. Často sa stretávam so silným záchvevom osamelosti. Pochopila som však, že pokiaľ môžem dôverovať sebe samej, nič nie je stratené. Keď tmavá noc dýcha hlučným tichom, svoje myšlienky nerušene skladám do harmonickej mozaiky...
Komentáre
:)
Vrabček, keď sa tak na to dívam, na blogu je pllno článkov o zranených citoch...
Želám ti, aby si tvoje zranenia čím skôr vyliečili. Viem, že po nich zostane jazva. Ale niekdy sú tie jazvy dobré. Pripomínajú nám, čo sa stalo a nedovolia robiť podobné chyby.
Milá Lucy!
Miilá Rozprávočka!
Vrabček, ďakujem, aj ja Tebe... :-)) Práve si varím kapučínko,
A tebe želám to isté.
Vrabčica milá dobre prikladáš obklady:-)
http://www.youtube.com/watch?v=dp4339EbVn8
prajem lásku, aká by ti prišla práve vhod :-)))
to sa
Derechura
Kordélia,
pochopila si spravne:
Milá Bonie!