vrabciak

Prechádzajú ruka v ruke cez nádhernú lesnú cestičku. Vybrali sa spolu len tak do lona prírody. Nechávajú sa ňou rozmaznávať. Zhlboka vdychujú čistý vzduch. Je im krásne. Nič im nechýba. Zatúžili po tichu a intimite. Pomaly vychádzajú na rozsiahlu lúku. Hladným pohľadom bažia po ponúknutej prekrásnej prírodnej scenérii. Rozložia si deku, vyberú termosku. Ulievajú si voňavý, teplý čajík. A neskôr...

Ruka ju nežne hladí po tvári, prechádza hrdlom, zrazu jej pritíska prsia. Zalialo ju blaho, pocit nehy. Plným priehrštím si z neho načiera, aby si ho vzala aj do zásoby. Citlivá ženská duša je tou čarovnou chvíľkou úplne opantaná. Život jej takéto radosti nadelil akosi poskromne. Zaľubovala sa len veľmi ťažko. Sú naladení na takmer rovnakú strunu. Milý, nenápadný ale určite niečím výnimočný je tento muž. Stal sa jej priateľom, milencom, radcom – skrátka oporou. Po nej túžila celý svoj život. Predsa ju našla a je konečne šťastná. Len ho už nepustiť, držať sa ho pevne za svalnatú, mužnú ruku. Miluje jeho nádherné štíhle prsty, miluje jeho objatie. Jej duša po ňom neustále túži.

Na tvári sa jej objavuje úsmev a nevediac, že je to len sen, horlivo k sebe pritíska svoj paplón. Hádam aj ticho sem-tam slastne zavzdychá. Zrazu ňou niekto zalomcuje. Otvorí oči... Je naspäť v realite. Pozerá do tváre svojho manžela, ktorý len skonštatuje: „Asi sa ti niečo snívalo!“ a otočí sa jej nevrlo chrbtom.