vrabciak

Potácal sa ulicou v ošúchanom, zafúľanom kabáte. Jeho kroky pripomínali chôdzu starca. Muž sa zjavoval vždy v pravidelnom čase. Hluk dvojkolesového vozíka pretínal ranné ticho. Bol naložený starými novinami. Len sem tam ležalo na kôpke aj nejaké to obnosené šatstvo. Chodieval vyberať kontajnery so svojou matkou. Od útleho detstva zvedavo nakúkal do ich veľkých kovových útrob.

Žili spolu v malom pavlačovom byte. Bývalo s nimi aj zopár túlavých mačiek. Z bytu sa často šíril nepríjemný zápach. Celý si ho, postupom času, zahádzali množstvom harabúrd. Obrovské kopy tvorili noviny, časopisy a knižky, ktoré často nachádzali, necitlivo vyhodené, medzi ostatnými odpadkami. Takmer systematicky premiestňovali svoje nájdené poklady do svojho domova.

Okolitý svet pre nich takmer vôbec neexistoval. Ignorovali sťažnosti susedov aj ostatných obyvateľov starého domu. Žili monotónnym, svojským životom, v ktorom si zaviedli vlastné pravidlá. Prešlo zopár rokov. Na ulici sa zjavoval už len osamotený muž. Dlhá brata mu lemovala vychudnutú, strhanú tvár. Mastné vlasy neposlušne padali do hlboko zapadnutých očí. Celou svojou bytosťou pripomínal  starca. Ťažko mu bolo odhadnúť vek. Opustený, zostarnutý syn sa deň čo deň trmácal tichou, rannou ulicou so svojim vozíkom, plným papierového bohatstva...