vrabciak

Obloha bola tmavá, posiata ťažkými, sivými mrakmi. Vznášali sa nad mestom, pripravené sviežim jarným dažďom, vybozkávať vysušenú zem. Ľudia mi pripomínali naprogramované figúrky. Pravidelnými krokmi kopírovali svoju každodennú cestu do práce. Študenti postávali v hlúčikoch na zastávkach MHD a živo diskutovali. Malí školáci poslušne kráčali v sprievode svojich rodičov k budove školy. Až keď dospelí odišli, rozihrali sa im žilky v ich mladých telách. Začali stvárať huncútstva, nezbedne pobehovali krížom krážom na veľkom rozľahlom školskom priestranstve. Na uliciach mesta sa hadili autá najrozličnejších značiek. Pomalým tempom sa presúvali zo svojich teplých príbytkov do zamestnania. Vidina víkendu ich nenápadne poháňala vpred. V hlavách im vírilo nespočetné množstvo otázok. Každý, uzavretý do seba, riešil svojské problémy. Kolobeh bežných udalostí sa roztočil na plné obrátky.

Veľkomesto znovu ožilo. Ulice a chodníky sa zapĺňali neutíchajúcim davom. Bzučal do večera ako veľký včelí úľ...