vrabciak

Bola neskorá noc. Zvuk tečúcej vody prerušil panelákové ticho. Zaľúbenci stáli pod sprchou tesne natlačení na seba. Chvíľu sa im zdalo, že splynuli v jedno telo. Bolo to ich vrúcne želanie. Pridlho pociťovali citovú prázdnotu. Osud ich spájal veľmi pomaly. Osviežujúce kvapky monotónne stekali po ich nahej pokožke. Jemne sa kĺzali. S miernym čľapotom dopadali na plástový povrch sprchovacieho kúta. Muž svojimi rukami nežne kopíroval ženské telo. Pritom sa hladne vpíjal do jej očí. S očividnou dávkou rozkoše vdychoval jej omamnú vôňu nahoty.

Žena sa k nemu túlila ako malé, vystrašené mačiatko. Opojne prijímala jeho nežné dotyky. Mierne pootvorené pery svedčili o novom, silnejúcom roztúžení. Obaja si svorne želali zastaviť čas. Stopnúť hodiny a vychutnávať opojnosť spoločne strávených chvíľ donekonečna. Dlho sa schovávali za masky mlčania a tlmili v sebe tichý žiaľ.

Ich spoločná sinusoida konečne začínala meniť smer. Trpezlivé aj bolestné bolo ich dlhé čakanie. Každý z nich, uväznený do vlastnej ulity, riešil osamelo svoju životnú tajničku. Postupovali pri tom po krôčikoch. Trpezlivo zvažovali svoje činy, mapovali svoje okolie a hlavne ľudí okolo seba. Do svojho sveta, často krát drobných radostí, dovolili vstúpiť len niektorým. Po čase znovu cítili, že našli spriaznenú dušu. Plným priehrštím ju zahŕňali tým najcennejším čo mali – svojou láskou.