vrabciak

Ján bol unavený. Dlhší čas pociťoval náhlu stratu energie. Kríza, ktorá postihla všetkých, sa začala prejavovať aj v kultúre. Dlhé roky fungoval v malom jazzovom zoskupení. Ich pravidelné koncerty v komornom obsadení redli. Muž zamyslene popíjal rannú kávu a v mysli mu vŕtalo množstvo otázok. Pomaly sa blížil k dôchodcovskému veku. Častejším pohľadom do zrkadla spozoroval rýchlejšie pribúdanie šedín, ochabnutosť svalstva i na hlave nenápadne sa zväčšujúcu plešinku. Ján bol rozvážny muž s jasnou predstavou o živote.

Súčasné obdobie sa mu však akosi vymykalo z rúk. Manželka ustavične zvyšovala svoje nároky, financie na chod domácnosti narastali. Ich jediný syn sa už našťastie o seba dokázal postarať aj sám. Býval samostatne v byte, ktorý si so svojou priateľkou prispôsobovali vlastným predstavám. Darmo sa Ján pred svojou manželkou bránil argumentmi o zlých podmienkach v umení, u nej to nefungovalo. Celé roky ju dobrácky muž priveľmi rozmaznával. Ľahko si zvykla na drahé oblečenie, kozmetiku, či šperky. Toľké hýrenie si už dnes nemohol dovoliť, a tak neustále počúval sťažnosti o svojej neschopnosti. Finančný stav, v ktorom sa ocitol, ho veľmi trápil, no nevedel čo s tým urobiť. Snažil sa hrávať aj cez všedné dni. Po práci ho kolegovia vždy vídavali odchádzať so svojou družkou – basovou gitarou. Stála sa jeho milenkou. Jeho dlhé, štíhle prsty z nej dokázali vykúzliť nádherné zamatové tóny. Jedine hrou zabúdal Ján na každodenné starosti. Myseľ sa oslobodzovala od rušivej a nepokojnej prítomnosti. Pravidelne každý deň si vykračoval so svojim drahocenným nástrojom. Na tvári mu sedel nenápadný smiešok. Aspoň takto sa snažil zlepšovať rodine finančnú situáciu. Tvorili nerozlučný pár. V zajatí hudby sa spoločne prenášali do sveta čarovných kúziel.