„Poznať druhých je múdrosť, poznať sám seba je najväčšia múdrosť.“ (Lao-C´)
Citát som vybrala zámerne, aby sme sa zamysleli nad naším správaním, pretože veľa rezerv je práve v nás samých. Je potrebné ich len vytiahnuť a napraviť. To je to najjednoduchšie a zároveň aj najťažšie. Naša láska je skutočne krehká, chráňme si ju, opatrujme ako oko v hlave. Doprajme si čas na zamyslenie sa sami nad sebou.
Nina si nedokázala uvedomiť, že zostala úplne sama. Na vine boli peniaze. Tak veľmi po nich túžila, že za ich vidinou bola ochotná obetovať všetko. Naivne si namýšľala, že ak bude mať peniaze, ľudia si ju budú vážiť oveľa viac. Získa nových priateľov, známych. Jej prvotné rozhodnutie bolo spontánne. Rozhodla sa pre prácu v zahraničí. Vidina slušného zárobku jej úplne poplietla rozum. Spočiatku bolo všetko ružové a krásne. Ako to už v živote býva každá minca má však aj svoj rub. Postupom času začala strácať svojich blízkych, neskôr si znepriatelila aj svoje priateľky. Mala ich poskromne. Svojim nemiestnym správaním odplašila aj tie, ktoré jej venovali už iba posledné zvyšky súcitu. Stávala sa hašterivou, hysterickou a nezvládala samu seba. Situácie, ktoré ju v živote postretli boli výsledkom jej ťažkej nátury. Jednala vždy razantne a egoisticky. Nikdy nedokázala pochopiť druhého, precítiť jeho myšlienky, poradiť. Naučila sa akosi automaticky všetko kritizovať. Riešila stále len seba a svoje pocity. Spoločné rozhovory s ľuďmi sa nenápadne menili na jej samotný monológ. Dokázala rozprávať neuveriteľne dlho. Boli to prevažne sťažnosti na svoje okolie, na manžela aj na deti. Narástli do mamutích rozmerov.
Nikdy si sama nedokázala položiť otázku: ,,Prečo sa nechce so mnou nik rozprávať? Prečo všetci reagujú akosi čudne? Prečo mi jednoznačne nedajú za pravdu?“ Prichádzala na to, že ju nemá nikto rád. Zistenie, ktoré každého zabolí.
Bola som jej priateľkou. Dlhé roky som sa snažila správnejšie ju stimulovať. Naprávala som jej prešľapy, dodávala silu. Všetko vyšlo navnivoč. Pri našom poslednom stretnutí, odmietla moju ponúknutú pomocnú ruku. Odsúdila sa tak na boľavú a trpkú samotu. Obrátila sa mi chrbtom a nastúpila do svojho zle nasmerovaného vlaku.
Komentáre
Vrabčiačik, viem o čo vravíš
Zaruška!
veru
Vrabček...