vrabciak

Nikdy nebýval chorý. Ani len obyčajnej nádche, chrípke, či angíne nedovolil vysunúť chápadlá na svoje mužné telo. Znemožnil im tak šancu, oslabiť jeho zdatný organizmus. Snažil sa veľa športovať, chodil pravidelne na prechádzky. Šťastne ženatý muž mal už dve takmer dospelé dcéry. Rodine sa venoval celým svojím srdcom. Bol vzorným manželom a milujúcim otcom. Svojou usilovnosťou získal významné miesto riaditeľa v menšom podniku. Život sa mu vydaril naozaj skvele.

V poslednej dobe sa cítil viac unavený. Začínal mať problémy s trávením i tlakom. Občas ho nenápadne pobolieval žalúdok. Pripisoval to však len obyčajnému stresu. V lete sa preto celá rodina vybrala k moru. Problémy načas ustúpili. Život sa vrátil do zabehnutých koľají. Všetko bolo znova v poriadku.

Každoročne prebiehali v podniku tradičné lekárske vyšetrenia. Podrobiť sa im museli všetci. Výnimka neplatila ani na ich riaditeľa. Absolvoval ich všetky veľmi zodpovedne. Zdalo sa, že je v úplnom poriadku. Chodieval do práce vždy usmiaty. Šíril okolo seba množstvo pozitívnej energie. Dnes ho znova čakala porada. Zasadačkou sa ozýval jeho zvučný, melodický hlas. Čítal správu o hospodárení podniku. Pravidelný rytmus jeho slov narušilo tiché zaklopanie na dvere. Jeho nová sekretárka mu dávala akési čudné znamenie. Na chvíľu prerušil svoju reč. Vyšiel za ňou na chodbu. O chvíľu sa vrátil, aby dočítal svoju výročnú správu. Krátku poradu ukončila už tradičná diskusia.

Neskôr vstúpil do svojej kancelárie. Na stole pri telefóne ležal malý odkaz. Na žltom lístočku stálo:

„Urgentne volať nemocnicu, pán riaditeľ!“ Telom mu prebehol nepríjemný kŕč. Vyťukal si spojovateľku a vypýtal príslušnú klapku. Hlas lekára v telefóne znel vážne:

„Musíte sa u nás zastaviť, čo najskôr.“ Vyskytol sa nejaký problém!“

Po vyrieknutí týchto slov sa s Igorom zatočil celý svet. Tak predsa niečo nie je s ním v poriadku. Uistil lekára, že príde čo najskôr. Pomaly si sadal do kresla. Rozhodol sa v mihu sekundy. Netreba robiť zbytočnú paniku. Hádam to nebude také zlé. Hneď vytočil číslo svojho dôverného kamaráta – lekára. V skratke mu vyrozprával o čo ide. Ten mu sľúbil 100- percentnú pomoc. Stačí prísť hneď zajtra nalačno k nemu do ambulancie. Hneď si podľa toho rozvrhol svoj zajtrajší pracovný deň. Žene nič nepovie, samozrejme ani dievčatám. Ešte by mali o neho zbytočný strach.

Už zavčas rána sedel Igor poslušne v čakárni ambulancie. Prišiel ako prvý pacient. Predbehol dokonca aj kamarátovu sestričku. Bol trochu nervózny. Neustále pozeral na hodiny a vzápätí na vchodové dvere. Konečne dobehla udychčaná sestrička. O chvíľu mal všetky odbery za sebou. Ešte ho čakala magnetická rezonancia a sonografia. Kamarát - lekár ho uistil, že výsledky budú čo najskôr. Trochu sa upokojil. Pomaly odchádzal do práce.

Tri dni chodil mĺkvy a zamyslený. V hlave mu vŕtal nezbedný červík. Kopili sa v nej samé nepríjemné pochybnosti. Konečne na display zazrel meno svojho kamaráta z nemocnice. Začal veľmi opatrne. Radšej si hneď sadol. Takmer úplne zapadol do svojho obľúbeného kresla. Počúval kruté lekárove slová: „Igor, máš karcinogénny nález na hrubom čreve...“, slová sa mu vzďaľovali, vedomie ho pomaly začalo opúšťať. Ešte v poslednej chvíli stihol stlačením gombíka privolať svoju sekretárku. Hneď mu podala pohár vody a otvorila okná dokorán.

V slúchadle znelo stále dokola: „Igor, si tam?“ Padnuté, ležalo nepovšimnuté na zemi. Zápasil sám so sebou. Takú DIAGNÓZU nečakal ani v najhoršom sne...