vrabciak

Kde láska nemá slov,

si srdcu môjmu útechou.

Ty stále ukrytý si kdesi v tŕní.

Nemožno Ťa ľahko nájsť.

Keby sme kráčali spolu,

mnoho bozkov pošlem

v tú stranu, kde ukrývaš sa,

kde v ružu si sa zmenil,

srdce moje tŕňom zranil.

Si malým, purpurovým kvetom,

zvodným, trocha nesmelým.

Ja zahrniem Ťa rannou rosou,

zlatistým lúčom slnečného svitu.

Pre Teba tlčie srdce,

ktoré takmer zabúda

ako znie Tvoj hlas,

žiaria Tvoje oči,

čo máš rád,

kedy sa zobúdzaš,

ako kráčaš ulicou,

berieš do rúk nové knihy,

usmievaš sa,

otáčaš,

po čom túžiš,

keď padajú hviezdy.

Tak prečo si stále nepoznaný?