vrabciak

Bol prvý jarný deň,  klasická nedeľa. Ich domácnosť žila svojským zabehaným rytmom. Deti sa chystali na prechádzku, mama sa od rána zvŕtala v kuchyni, len otec zostal v posteli.  Bolo to u neho dosť netradičné správanie.  Muž štyridsiatnik so zvláštnou dávkou nostalgie pozoroval svoju rodinu. V to ráno mal zimnicu. Pociťoval divnú bolesť. Nevedel ju bližšie opísať. Nazdával sa, že niekde prechladol. Celé týždne chodieval na montáže. Spolu s partiou  pracovali bez ohľadu na počasie.  Mal pocit, že čaj s medom a citrónom dá jeho telesnú schránku za dva dni do poriadku.  V danej chvíli nemal ani najmenšie tušenie ako veľmi sa mýli.  S rannými novinami sa pohodlne usadil na starú dobrú pohovku. Sám seba pristihol ako pritom sleduje svoju ženu.  Miloval ju nadovšetko.  Pripravovala klasický nedeľný obed.  Tiché tóny z rádia jej spríjemňovali chvíle varenia.  Prvá jarná nedeľa sa predviedla v nádhernom šate. Slnko sa zavesilo do okna. Zvesela sa na dvojicu usmievalo.  

Mužovi však do smiechu nebolo. Zimnica neustupovala.  Mal pocit, že naopak graduje. Rozvibrované vnútro mu nedalo pokoj už večer. Nepriznal sa. Nechcel znepokojovať manželku. Ticho odložil noviny a ľahol si. Zneistel. Bol dokonca vyľakaný. Zatúžil po spánku ako nikdy doposiaľ. Napil sa. Vlažný čaj mu pomaly skĺzaval do žalúdka. Po dlhšom čase konečne zaspal. Žena sa konečne vnútorne upokojila. Jej tenké pery sa dokonca na chvíľku sformovali do jemného úsmevu. Teraz už oveľa pokojnejšia dovárala nedeľné menu. Nemusela sa náhliť. Decká sa dohrnú až okolo pol jednej.  Má dokonca nadbytok času. Dovtedy možno vykúzli aj sviatočný koláč, nad ktorým už usilovne rozmýšľala. Na pracovnú dosku novučičkej kuchynskej linky pripravila potrebné ingrediencie.  Pustila sa do práce. O malú chvíľu sa už miestnosťou šírila mámivá vôňa vanilky.

Naraz len začula čudný chrapot. Prudko sa obzrela. Muž ležal nehybne.  Pravá ruka mu bezvládne visela z jeho obľúbenej kvetovanej pohovky.  Na chvíľu zamrela aj ona. Vydesene priskočila k manželovi. Nedýchal. Letela ako bez duše k telefónu. Zavolala rýchlu pomoc. Cítila sa bezmocná. Čas jej plynul neuveriteľne pomaly. Prázdny byt a pocit absolútneho zúfalstva ju prikoval na stoličku. Náhle ňou prenikla spŕška nepríjemného chladu. Až zvuk bytového zvončeka ju znovu prebral k realite.

Do miestnosti vstúpili dvaja sanitári a jedna lekárka.  Nepokojne skúmala ich výraz. V momente, keď sa k nej lekárka otočila a súcitne podávala  ruku, takmer zamdlela. Najteplejšie miesto v byte sa razom menilo na ľadovú jaskyňu.  Znehybnela.  Neskôr si začala pomaly uvedomovať  danú skutočnosť.  Zamdlela. Sanitári hneď zareagovali a odniesli ju do kúpeľne.  Prúd chladnej vody ju osviežil. Snažila sa svojimi ľadovými rukami zachytiť číru životodarnú tekutinu.  Tá jej rýchlo unikala medzi prstami. Nedokázala ju uchopiť.  Tak trochu jej to pripomenulo  vlastný  život.  Bol kľukatý, plný nepríjemných udalostí.  Stála tu ako mladá 38 ročná vdova so štyrmi deťmi...