vrabciak

V postieľke sa pohne paplónik. Malý chlapček sa pomaly prebúdza. Jeho tváričku zdobí nežný detský výraz. Figliarske modré očká s huncútskymi iskričkami sa obzerajú po útulnej izbičke. Uprene hľadí na nemilosrdne zavreté dvere a svojím pokrikom ihneď privoláva milovanú mamu. Po vyspinkaní je ešte taký neprebratý, chrumkavý. Tíško vpíja svoj pohľad do jej očí, šťastne k nej privinie svoje útle telíčko. Obaja si slastne vychutnávajú túto drahocennú chvíľu. O pár minút už začne vymýšľať kadejaké huncútstva. Zatiaľ len lozí, ešte nerozpráva. Byt je celý prevoňaný jeho detským olejčekom.

Je trošku iný ako jeho rovesníci. Prišiel na svet predčasne. Denno-denne zdieľa o niečo ťažší údel. Musí veľa cvičiť, aby sa svaly správnym spôsobom rozhýbali a postavili ho raz na zem. Zvláda to statočne a aj keď s krikom, predsa absolvuje neľahkú tortúru. Rodičia ho zahŕňajú láskou, zasypávajú bozkami, nešetria pochvalou, pohladením. Tešia sa z každého aj najnepatrnejšieho pokroku. Odmeňuje sa im svojim typicky podmanivým úsmevom s rozkošnými jamôčkami na líčkach. Je to veľmi vnímavé a učenlivé dieťa. Miluje obrázky, denne ponára svoj nezbedný malý noštek do všakovakých kníh. Má ich zo všetkého najradšej. Už ako bábätku mu knihy zaimponovali – doslova učarovali. Aj keď ich mal hore nohami, tváril sa pri nich vždy múdro, inteligentne. Až raz vyrastie, množstvo fotografií bude iste dôkazovým materiálom jeho lásky k nim.

Sediac na stoličke, zvedavo vpíja svoje modré očká na televíznu obrazovku. Miluje žltú poskakujúcu kačičku a všetky príbehy, ktoré pre deti prináša. Lapajský úsmev mu sa usadí na tváričku. Rozprávky dostáva za odmenu, ak všetko pekne spapá. A potom už poďho na zem. Začína sa hra. Zátišie s hračkami sa neustále mení, podľa nálady ich pribúda alebo ubúda. Trochu neistou rúčkou kladie kocky do pestrofarebnej krabice, alebo stavia vysokú vežu, ktorú s nesmiernou radosťou v mihu rozmetá.

Neskôr prichádza čas na milovanú prechádzku. Na nej malý drobček objavuje neskonalé množstvo zaujímavostí. Je fascinovaný obyčajnými vecami: elektrickým káblom, semaforom, autami i autobusmi. Jeho skúmavému pohľadu nič neunikne. Pozoruje trávičku, kvietky, obdivuje kačičky i dôstojné labute. Zatiaľ to vníma len z detského kočíka, alebo rodičovského náručia. Jeho rehabilitácia bude dlhodobá. Je pomalá ale určite účinná. Pokroky sa rodia nenápadne a ťažko. Chlapča je veľmi snaživé, plné života. Už aby tu bol moment, až ho objíme húf jeho rovesníkov a pojme do svojho širokého náručia.