Odhalenie, bolí, štípe,
pod kožu sa zadiera.
Na oblohe záhon mrakov,
smútok z tváre nestiera.
Z klamstva rana zakrváca,
z mysle zrada neschádza.
Slzy ticho kĺžu po tvári,
cítiť ich slanú chuť v pohári.
Krutá bolesť zdobí tvár,
muky duše cíti každý sval.
Prebolí to?
Hádam, áno!
Pokorne čaká nové ráno...

Komentáre
:)
Milá Lucy,
:)
ahoj Vrabčiak
Iris,
vrabciak,
Vrabček...
Aké by bolo jednoduché, keby sa dala bolesť vypísať von z tela, vtlačiť ju do rýmov a tak sa jej zbaviť...