vrabciak

Jasne si to uvedomovala. Pomaly ale isto ju ničila vlastná rodina. Slúžila ako ochranný štít pre všetkých blízkych vo svojom okolí. Jej bezhraničná pomoc sa stávala prirodzenou samozrejmosťou. Nik z blízkych nevidel žene do samotnej hĺbky duše. Sama nestačila spracovávať kruté udalosti, čo nasledovali za sebou neuveriteľne rýchlym tempom. Hrozivo sa nabaľovali. Sklony k samaritánstvu boli súčasťou jej osobnosti. Plným priehrštím rozdávala okoliu úsmev a lásku. Vždy bola pripravená pomôcť. Zabúdala pritom hľadieť na svoje potreby.  Odsúvala ich na vedľajšiu koľaj. Svoj osobný rozvoj dlhé roky prehliadala. Vlastné city zatláčala do úzadia až jej to skomplikovalo život.

Objavili sa prvé problémy. Rozbolela ju duša. Túžila vyplakať celý svoj žiaľ. Z jej nádherných mandľových očí však nevyšla ani jedna jediná slza.  Skutočná realita jej začala neviditeľnými niťami zväzovať ruky aj nohy. Mala pocit, že sa jej len prisnil zlý sen. Život bol zrazu horký ako blen. Gniavil jej srdce, narúšal psychiku.  Nemala nikoho komu by sa vyplakala na ramene. Ochotne pomáhala všetkým.  Jej nemal kto pomôcť ...