vrabciak

Svetlo horiacich sviečok pôsobilo nostalgicky. Jeho odraz zatínal ostré pazúriky do duší všetkých prítomných. Dav sa nenápadne zväčšoval. Ľudia sa tvárili dôstojne. Na ich, od mrazu vyštípaných tvárach, pomaly zasadal pochmúrny výraz. V rukách držali väčšie i menšie kytice. Nechýbalo množstvo rozličných vencov s pestrou výzdobou. Ich majitelia mierili k hrobom svojich blízkych. Kamienky na chodníkoch vydávali pod váhou ich tiel zvláštnu melódiu. Znela do ďaleka. Jasná obloha pôsobila tajomne. Okrúhly mesiac v tvare taniera len nemo sledoval sviatočnú atmosféru.

Ležalo na čiernom, chladnom mramore. Svojou zvláštnosťou a originalitou pôsobilo tajomne, takmer magicky. Originálne drevené srdce, ozdobené šiškami. Jemné drevené pásiky nahrádzali tradične zaužívané stužky. Moderne poňatá výzdoba perfektne dopĺňala celkový dizajn netradičného rodinného pomníka. V jeho strede sedelo ako uliate. Bolo nesporne výtvorom citlivých rúk neznámeho majstra. K jeho zrodeniu potreboval množstvo fantázie, sily aj umeleckého talentu. Vyznanie, spomienka na blízkeho človeka. Výtvorom svojich rúk vzdal hold milovanému človeku.

V minulých dňoch sme si dôstojne uctili Pamiatku našich zosnulých.