vrabciak

Sedel v aute na parkovisku a pozoroval vchod do budovy. Bol plne sústredený. Vchodom sa premlelo veľké množstvo ľudí. Jeho nedočkavé oči však čakali len na ňu. Stala sa ženou jeho života. Bol si tým úplne istý. Bola pre neho všetkým. Kvôli nej sa mu zachcelo opäť plnohodnotne žiť. Nazval ju svojsky – čučoriedka moja.

Situácia, v ktorej sa ocitol, nebola veľmi lichotivá. Jej osobnosť mu však dodávala nesmierne množstvo energie. Pri nej bol plný optimizmu a sily. Obdivoval jej inteligenciu, nevšednú príťažlivosť a najmä skromnosť. Malá, nenápadná krehká bytosť dokázala nemožné. Naplnila ho optimizmom, poháňala pri riešení životných problémov vpred. Zaprisahal sa, že kvôli tomuto pokladu, urobí čokoľvek. Neustále ju mal pred očami. Túžil ju vidieť šťastnú: s veselými iskričkami nevyschýnajúcich ohníkoch v jej čokoládovohnedých očiach. Bývala väčšinou smutná a zasnená. V živote sa jej dotklo viac zla ako dobra. Zvyknutá, každému pomáhať, ocitla sa časom sama na pokraji zúfalstva. Až vtedy pochopila, že nemá skutočných priateľov. Manžel ju zradil medzi prvými. Táto rana bola zo všetkých najväčšia. Hojenie trvalo dlho. Nesmierne to bolelo. Stopy v jej zlomenom srdci už nikdy nezaniknú. Hlboké brázdy zostali. Jedine čas jej pomôže zabudnúť.

Muž poznal, čím prechádza jeho priateľka. Prežil to tiež. Usiloval sa zmierniť jej samotu. Plná vnútorných rozporov ho odháňala. Ešte nebola pripravená na žiaden vzťah. Dokonale to chápal. Sám prekonal svoje súkromné peklo. Často bol rozpadnutý na kusy. Len vďaka svojej silnej osobnosti sa pomaly pozviechal. Bol pre ňu priateľ na telefóne. Oddaný kamarát a ochranca, vždy pripravený pomôcť.

Konečne sa zjavila vo dverách. Očami ho pozorne hľadala. Automaticky vystrčil ruku a celý natešený, viditeľne zamával. Okamžite bola zorientovaná. Nachádzala v ňom oporu, aj keď sa vždy spoliehala na seba samú. Stačila mu len jej prítomnosť. Bolo v nej niečo čo chýbalo jemu. Získal v nej živý balzam na dušu...