vrabciak

Konečne sa cítila voľná. Rútila sa po diaľnici. Pospevovala si zároveň s rádiom. Dlho trvalo, kým usporiadala svoje myšlienky, ktoré ju spájali s Petrom. Dnes konečne definitívne zmizla jeho tvár z jej mysle. Vybrala sa za priateľkou. Cesta jej ubiehala len veľmi pomaly. Pociťovala hlad aj smäd. Spomenula si, že vlastne neobedovala. Rozhodla sa teda zastaviť na najbližšej čerpacej stanici. Mysľou však bola už u Mileny. Pobyt v jej romantickej drevenici sľuboval skvelý relax po neúspešných peripetiách v láske. Chýbalo zopár metrov keď zrazu...

„Buch, prásk!“ potom už nič len tma. Dlhé ticho preťalo na chvíľu vzduch. Zamdlela.

Vodič z oproti idúceho auta bol tiež evidentne v šoku. Najprv len nechápavo pozeral, neskôr vyskočil a bežal k jej havarovanému autu. Nevládne telo vyniesol von a pokúšal sa ho prebrať k vedomiu.

„Haló, slečna, počujete ma?“

„Preberte sa, prosím,“ stupňoval svoj nervózny kolísavý hlas.

Darmo sa ju snažil prebrať. Nepodarilo sa mu to. Vedel, že musí okamžite volať rýchlu zdravotnú pomoc. Vytrvalo snoril vo vrecku saka, vybral z neho telefón a volal 112. Nahlásil úraz ženy a netrpezlivo čakal. Nervózne prechádzal po chodníku a bezhlavo zahadzoval jednu cigaretu za druhou.  Jedným okom súčasne pozoroval zranenú slečnu. Dlhé gaštanové vlasy priliehali k jej jemnej porcelánovej pokožke. Bola bledá, no neskutočne krásna. Za svoje myšlienky, prichádzajúce v nevhodnom čase, sa cítil previnilo.   

„Konečne,“ vykríkol len tak pre seba, keď zbadal prichádzať vozidlo rýchlej záchrannej pomoci.

„Rýchlo, poďte sem,“ teraz už doslova reval z plného hrdla.

„Utíšte sa, pane, a prosím ustúpte od auta,“ prichádzajúci lekár už prezeral zranenú Ninu.

„Bude žiť?“ Kládol nedočkavé otázky nervózny Kamil.

„Na to Vám neviem odpovedať, môže ísť aj o vnútorne zranenie. Poznáte sa s ňou?“

„Nie, ani neviem ako sa to celé zomlelo. Vyletela s autom rovno na mňa. Nestihol som sa jej už uhnúť. Išla prirýchlo.“ Argumentoval muž.

„Musíme ju hospitalizovať,“ rozhodol lekár.

„Prídem za vami so svojim autom,“ bez rozmýšľania vyhlásil Kamil.

„Ako chcete, je to na vás“, odpovedal lekár a sanitári už nakladali Ninu vzadu do vozidla. Odchádzali so zapnutou húkačkou.

Kamil sa na chvíľu zamyslel. Mobilom zavolal na políciu a nahlásil dopravnú nehodu. Uvedomoval si, že až potom môže ísť do nemocnice. Po spísaní protokolu kolesá jeho auta smerovali do najbližšej nemocnice. Pred očami sa mu neustále jagali jej nádherne sfarbené gaštanové vlasy. Pocítil naliehavú potrebu ostať pri nej. Túžil byť s ňou v momente, keď otvorí oči. Dlhoval jej vysvetlenie. V skutočnosti bola vinná ona, ale niečo ho nabádalo, aby sa jej venoval. Žeby šiesty zmysel? Ešte nikdy sa s takýmto pocitom nestretol. Šialený moment v takejto nepríjemnej situácii. Cítil, že sa do nej zaľúbil. Do nemocnice dobehol do nitky premočený. Trochu popŕchalo a pritom ho zalieval aj vlastný pot. Zrejme to bol dôsledok šoku z nehody. Rýchlo sa poinformoval na mladú slečnu, obeť dopravnej kolízie a mohutnými krokmi ukrajoval cestu k jej izbe na konci dlhočiznej chodby. Typicky nemocničný pach mu dotieravo vrážal do nosa. Nemal ho rád. O chvíľu nesmelo stláčal kľučku a opatrne vošiel dnu. Množstvo hadičiek a pípavý zvuk monitora mu prezradili, že slečnu napojili na podporné prístroje. Mladá kyprá hruď sa dvíhala a klesala v pravidelnom rytme.

„Bože, aká je nádherná,“ ani si neuvedomil ako sám pre seba zašepkal tieto slová úprimného  obdivu. Prisunul si k posteli stoličku, ktorá stála osamelo v kúte izby, a nedočkavo si sadol k mladej pacientke. Nežne hladil jej štíhle prsty a pozoroval prípadné reakcie. Nič. Nestalo sa vôbec nič. Kamil znervóznel.

„To nie je fér, teraz keď sme sa stretli, predsa nemôže len tak odísť,“ hlavou mu vírilo skutočné rozhorčenie. Zrazu v ruke zacítil letmý pohyb. Spozornel. Mladá žena pootvorila oči a prekvapene hľadela dookola. Nevedela kde je. Bola očividne zmätená. Pozrela na Kamila a tichým hláskom zašepkala:

 „Ahoj, Peter, čo sa stalo? Kde som?“ Kamil sa snažil Ninu upokojiť.

„Ste v nemocnici, slečna. Mali ste nehodu. Išli ste prirýchlo. Narazili ste do môjho auta a zamdleli.“ Teraz znervóznela Nina.

„Ale ja mám ísť za Milenou. Určite ma už netrpezlivo čaká. Bude sa strachovať kde som?“

„Mimochodom, volám sa Kamil, predstavil sa jej. „Ak súhlasíte, zavolám jej. Môžete mi nadiktovať prosím, jej číslo. Vybavím to a vysvetlím jej vzniknutú situáciu,“ bravúrne zareagoval. Nad ich hlavami dlho viselo ticho. Nina sa chvíľu rozhodovala čo urobiť. Až teraz jej konečne došlo, že leží na nemocničnej posteli a naozaj havarovala. Na nič si nepamätala. Snažila sa upokojiť. Prehodnocovalo predostretý návrh.

„Ja som Nina,“ šepla a pohýbala rukou, ku ktorej bola pripojená infúzia. Až teraz sa pozornejšie zahľadela na mladého muža pred sebou. Snažila sa sústrediť na jeho zaujímavo vymodelovanú tvár. Mierne strnisko dodávalo jeho výzoru nedefinovateľný šarm.

„Veľmi ma teší,“ Kamil jej jemne pohladil ruku na znak stisku. V tom momente im bolo všetko jasné. Stretli sa nielen ich oči, ale aj ich srdcia. Budúcnosť majú pred sebou. Ich spoločný tanec sŕdc sa ešte len začína...