vrabciak

Veru, Vianoce sa už nezvratne blížia. Každý rok je to rovnaké. Ľudia si vždy všetko nechávajú na poslednú chvíľu. Zabijú tým to skutočné čaro týchto nádherných, sviatkov. Veď Vianoce - to nie sú len nákupy a darčeky. Hlavným cieľom ich neopakovateľných chvíľ je precítenie. Ligot vianočného stromčeka, vôňa čerstvého ihličia a radostné očakávania našich najmenších len dotvárajú ich neopakovateľnú atmosféru. Sú to predovšetkým sviatky, pokoja a mieru.

Nám je mier už akýsi samozrejmý. Sú však krajiny, kde sa deti, chabo oblečené, brodia v špine a blate. Dehonestujúco žobrú jedlo. Ich vychudnuté telíčka sa pomaly pohybujú rozbitými ulicami miest. Poteší ich obyčajný pohár vody a skyva, hoci aj tvrdého, chleba. Aj na takéto výjavy treba myslieť v čase sviatočnom. Ony nežijú v blahobyte. Množstvo strhujúcich fotografií už obletelo celý svet. Na nich sa zjavujú smutné, strhané tváre chudobných matiek. V ich náručí, v špinavých plachietkach, prežívajú ich často podvyživené deti. Nepoznajú smiech, strach a žiaľ im bolestne zviera srdce.

Buďme teda k sebe citliví. Rozdávajme svoju lásku všetkým, kto si to zaslúži. Buďme vľúdni k celému okoliu. Nech dobro uchváti žezlo a vládne nad zlom. Zamýšľajme sa v čase vianočnom nielen nad sebou. Pomôžme svojim blízkym, susedom. Nech je to ozaj čas lásky a obyčajných malých, ľudských zázrakov.