Ráno som sa ledva pozviechala z postele. Prebúdzala som sa len veľmi ťažko. Pozriem z okna. Pred očami som mala obrázok ako z rozprávky o Mrázikovi. Všade dookola samý sneh. Konáre stromov vyzerali akoby boli posypané vanilkovým cukrom. Proste nádhera.
Horšie bolo, že musím ísť do práce. Ak by som mala pozorovať túto snehovú nádheru z okna, alebo mať aspoň týždeň dovolenku, bolo by všetko iné. Takto mi nestávalo nič iné, len sa ísť postaviť na zastávku MHD a čakať ako budú dnes chodiť spoje. Našťastie meškanie bolo minimálne.
Do práce som tak došla ako-tak v poriadku. Ak teda nerátam premočené čižmy a pravdaže s nimi aj nohy a ponožky. Po úplnom obschnutí som sa rezko zapojila do pracovného procesu. Dnes sa mi ale akosi nedarí. Prezraďte mi ľudkovia, len mňa napadla akási zradná ničota, alebo je to rozšírené aj medzi vami. Na to som ja veru veľmi zvedavá.

Komentáre
:-)
a prajem ti, nech odíde čo najskôr!..a hlavne, nech sa už nevráti..!..
:-))
Súhlasím s Lusilou
Takzvana chut
Vrabčiačik
Ale ničotu už odháňam a nezdarom sa vyhýbam, už len taký výhľad z okna mať.)
Milí, moji blogeri!
:)
pardon
či nie
bodkovaný blog
Pekný večer Vrabček,
celkom dobry den to bol
vrabciacik, uz je lepsie? snehu stale je plno :))
Milá, Kordélia!
Vrabčiak, ajaj, takáto melanchólia