vrabciak

Rozhodoval sa rýchlo a úplne sám. Po Hankinej smrti mu bolo doma veľmi otupno. Dlho sa nevedel zmieriť so skutočnosťou. Neskôr pochopil. Už nikdy sa nezobudí s vedomím, že po jeho ľavej strane uvidí spokojne oddychovať svoju milovanú ženu. Odišla navždy a bez rozlúčky. Zomlelo sa to všetko veľmi rýchlo. Suché konštatovanie: „Bola to nešťastná náhoda“, ešte dlho zostalo visieť v ich útulnom bratislavskom byte.

Odvtedy sa pre neho zastavil čas. Oddával sa tichému rozjímaniu. Meditácia sa stávala jeho denným rituálom. Vo svojej mysli oživoval nádherné spomienky na spoločné chvíle, plné lásky a nehy. Jeho život začal naberať iné obrátky. Muž po päťdesiatke sa začal nebezpečne uzatvárať do seba. Nechodieval medzi priateľov, sedával doma sám. Oddával sa tichu, alebo počúval starú dobrú klasiku. Nevládal sa odpútať od šťastnej minulosti. Začal ju cielene vyhľadávať. Takýmto spôsobom chcel v sebe donekonečna oživovať spomienky na svoju lásku.

Hlboko ponorený do svojho sveta, až časom začal vyhľadával obľúbené miesta, kde pulzoval život v celej svojej obrovskej sile. S veľkou dávkou precíznosti si dokonale naplánoval cestu, kde spoznával nových ľudí, oboznamoval sa so zaujímavými destináciami. Všetkými zmyslami nasával ich celkovú atmosféru a dokonale ju preciťoval. Po čase zmierenia sa s novou realitou, našiel pre seba novú neskrotnú vášeň. Sila nového poznania ho úplne pohltila. Úplnú absenciu ženy v jeho živote nahradila nová sila: sila poznania.