Som veľmi osamelá. V svojom srdci cítim ukrutný žiaľ. Moji najbližší sú pre mňa cudzincami. Priam absurdné zistenie. Márne bojujem proti veterným mlynom. Nevládzem. Klesám na duchu. Sily ma zrádzajú. Pomaly nadobúdam pocit, že to vlastne zlyhávam - ja. Na koho sa obrátiť? Kam ísť?
Stojím sama nad priepasťou. Skočiť a či zostať? Zmätená čakám na zázrak? Čo podniknúť? Budem ďalej bezmedzne trpieť? Vymyslím dôkladný plán pomalého úniku? Neprichádza žiadna rada ani pomoc. Ani medikamenty nepotláčajú neustále pocity strachu a úzkosti. Ako z kola von? Otázniky, vôkol mňa samé otázniky...
Komentáre
hmm,
Vrabciatko,
http://www.youtube.com/watch?v=uPYFUWbj8EY
.
máš predsa kopu plánov, tak sa skús do nich zahryznúť :-)
vrabčiatko moje
Milí komentujúci!
vrabčiak
Vrabčiačik, prikláňam sa k Matahari..
odkaz v odkaze...